objavila pred desiatimi rokmi. Teraz je ich plná záhrada.
ČELKOVA LEHOTA. „Nebojte sa, včielky sú dnes pokojné, nepichnú vás,“ vítal nás vo svojom kráľovstve v jedno horúce letné popoludnie pán Alexander.
Už po našom zoznámení sme prišli na to, že máme pred sebou človeka, ktorý rád žartuje a berie život z tej lepšej, veselej stránky. Včelár nás najprv previedol po záhrade, poukazoval nám všetky sochy, nápisy s poučnými heslami, maľby a tiež sme sa veľa dozvedeli zo života včiel. Potom nás usadil do malej drevenej chatky, ktorú postavili s otcom a bratmi, aby nám porozpával o tom, ako sa zrodila myšlienka zabezpečiť si nezvyčajné úle.
Nezvyčajné pomenovanie
„Rím má svoje fóra, Fórum impéria, Fórum Romanum, Fórum di Augusto a podobne. Rím je mocný, bohatý a Slovensko je maličké. Ešte menšia je Čelkova Lehota. Ale to nevadí, ja by som tak v úvodzovkách povedal, že napriek tomu tu mám svoje Apis fórum, teda Fórum včiel,“ hovorí žartom pán Čelko.
Prvý bol medveď
Rôznych sôch pripomínajúcich osobnosti cirkevného života či svätcov, z ktorých mnohé sa spájajú aj s včelárstvom, je tu naozaj dosť. Prvá socha bol však medveď a nápad sa realizoval približne pred desiatimi rokmi.
„Prečo medveď? To je predsa samozrejmosť. Veď včely a medveď už akosi patria k sebe. Je to beťár, ktorý si rád príde pomaškrtiť na mede. Tento drevený je však jediný, ktorý tu kedy bol. Živého chlpáča som tu nikdy nemal,“ konštatuje spokojne včelár a ukazuje na hory za jeho chrbtom. „Tam sú, na druhej strane, v tých hustých lesoch, ale tu nie,“ dodáva.
Keď hovorí o svojom macovi, usmieva sa a žartuje. „To je ešte len zviera. On je pán medveď. Necháva sa kŕmiť. Iné medvede behajú za včelami, aby si pomaškrtili a tomuto tu nosia včely dobroty priamo do brucha. Tí ostatní mu určite závidia,“ usmieva sa pán Čelko. Jeho brat Kamil ešte žartom dodáva, že ich chlpáč si výsadu určite nechce nechať vziať a tak sa žiaden konkurent do dvora radšej neodváži.
Magická ochrana pred klieštikom
Niektoré obrazy v záhrade včelára majú aj svoje magické poslanie. „Toto je židovská hviezda,“ ukazuje na farebnú ozdobu na jednom z úľov. „Mnohí ľudia, ktorí ku mne prídu, si myslia, že tu mám židovskú zástavu. Ale nie je to tak. Je to pečať kráľa Šalamúna. Magický symbol múdrosti a vlády božej. Šalamún ho mal na pečatnom prsteni a zaháňal ním démonov a privolával anjelov. Mal tiež chrániť Jeruzalém pred všetkými nebezpečiami. Ja som si ho namaľoval na úľ, aby som zabezpečil ochranu pred klieštikom,“ filozofuje pán Čelko. Hneď na to dodáva, že jeho včely mali klieštika. Tomu sa vraj neubráni takmer žiadny včelár. „Ale možno nebola tá potvora aspoň taká agresívna,“ poznamenáva žartom včelár.
Štefan Závodník
Veľkým vzorom je pre pána Čelka kňaz Štefan Závodník, ktorý pôsobil v neďalekej Pružine a včelárstvu sa venoval celý život. V záhrade je zvečnený aj on.
„Tento vzácny človek okrem hlásania božieho slova zakladal spolky triezvosti, učil svojich veriacich ovocinárstvu a včeláreniu. Na pružinskej fare v júli 1869 s poprednými slovenskými včelármi založil Spolok včelárov slovenských v Hornom Uhorsku a stal sa jeho prvým predsedom. Svoje skúsenosti zverejňoval v časopise Obzor. Spolu s Jánom Čajdom napísal aj prvú príručku Včelár na Slovensku. V roku 1969 mu slovenskí včelári postavili na jeho hrobe v Pružine malý pomník. Organizačne to zabezpečoval náš vtedajší predseda Leonid Pauer,“ zasväcuje nás do regionálnej histórie včelárstva pán Čelko.
S bratom Kamilom. Pri úli, na ktorom je vyobrazený Štefan Závodník.
Aj v jeho živote má včelárenie veľký význam. „Práca a život s včelami je jedno z najkrajších spojení človeka s božou prírodou,“ tvrdí.
Včely, starostlivosť, láska a med
K včelám má pán Alexander naozaj veľmi pekný vzťah. „Moje včeličky lietajú pod týmito vlajkami, ktorými mám vyzdobený hlavný včelín ako bojové vrtuľníky. Ale nenosia smrtonosné zbrane, ktoré človeka mrzačia a zabíjajú, ale životadárny nektár, medovicu, propolis a peľ. Nektár a medovicu premieňajú na sladký liek,“ zabásni si trošku ujo.
Med je podľa neho vzácny a výnimočný produkt, ktorý včely dávajú človeku len vetdy, keď sa o ne poriadne a s láskou stará. Možno preto sa spomína aj v tých najstarších výrokoch o láske. Aj láska je totiž vzácny a jedičný cit, o ktorý sa treba starať. „Za kolísku včelárstva v stredoeurópskom priestore sa považuje Kréta. Už pred troma tisícročiami tu napísal básnik na tabuľku, ktorá sa našla v Heraklione – V podvečer májový bozkalo ma dievča. A ten bozk bol ako med, až som sa ním celkom omámil,“ cituje včelár.
Na potvrdenie toho, že láska a med patria k sebe, ešte cituje Šalamúna. „Med z plástu tečúci sú tvoje pery nevesta moja. Med a mlieko sú pod tvojím jazykom.“
Vzápätí na to sa však pán Alexander usmeje a hovorí, že včielky vedia byť aj potvorky. „Dostal som nejedno žihadlo. Ale niečo vám prezradím, som vďačný aj za to. Mal som totiž problémy s reumou a včelí jed mi pomohol pri týchto problémoch,“ vysvetľuje.
Svätci a významné osobnosti
Včelárstvu sa nevenuje len pán Alexander, ale aj jeho bratia. Najviac mu pomáhajú Kamil a Ján. „Bez nich by som si neporadil, hlavne teraz, keď už som starý. Onedlho budem mať osemdesiat. K včeláreniu nás všetkých dotiahol náš otec a on nám vštepil aj silné kresťanské cítenie,“ spomína si pán Čelko.
Pretože je silne veriaci, veľa sôch v jeho záhrade znázorňuje svätcov alebo významné osobnosti cirkevného života. Nájdete tu napríklad sochu blahoslaveného Jána Pavla II či svätého Ambróra.
„Svätý Ambróz bol biskup známy pre svoje vynikajúce vlastnosti. Už nad jeho kolískou bolo povedané - Tvoj syn bude veľký. Ako opisuje legenda, u dieťaťa Ambróza sa totiž opakovane objavoval roj včiel idúci mu z úst. Toto zjavenie malo označovať neobyčajnú a výnimočnú výrečnosť. Asi aj pre túto legendu si ho včelári zvolili za patróna včelárov. Aj na našej kazateľnici v Domaniži sú sochy jednotlivých biskupov a medzi nimi je aj socha svätého Ambróza. Zvečneného ho mám aj ja v záhrade,“ hovorí včelár.
Ďalší plán
Na jednom z miniatúrnych úľov nájdeta aj krásne farebný symbol Zázračnej Panny Márie. V súvislosti s Matkou Božou spomína včelár aj svoje plány do budúcnosti. „Rád by som bol ešte, keby sa mi podarilo dať urobiť sochu Panny Máriu Lurdskej, ktorá sa zjavila v jaskyni,“ prezrádza starý pán, ktorý Lurdy aj navštívil a miesto na neho veľmi zapôsobilo. Aby to malo potrebnú atmosféru, chce včelár, aby sochár zachytil Pannu Máriu aj s jaskyňou.
„Na to je nevyhnutné pozháňať lipu s dostatočne širokým kmeňom,aby mi to vedel sochár urobiť. Zatiaľ sa mi nedarí,“ zdôveruje sa pán Čelko.
Dodáva, že na zhotovenie sochy sa mu sľúbil jeden rezbár z Prečína. „Je veľmi šikovný. Má mocné, mladé ruky a presne to je treba na výrobu sochy,“ hovorí včelár. Dodáva, že aj všetky ostatné sochy robili veľmi šikovní rezbári z Domanižskej doliny aj Považskej Bytrice. „Ale pamätám si už len krstné mená. Viete, dedkovi občas tá pamäť už vynecháva,“ zažartuje na svoju adresu pán Alexander.
Oáza pokoja
Tak trochu pánovi Čelkovi aj závidíme jeho veselosť a spokojnosť. On hovorí, že vo svojom včeľom kráľovstve je veľmi spokojný a nikdy neľutoval, že tu v sedemdesiatych rokoch upravil pozemok plný jám po pivniciach. Je to jeho útočisko, kam uniká z Považskej Bystrice, kde býva.
„Mám to tu rád. Veď tu moja kolíska na trojnožke stála a v nej ma v rohovej plachte moja mama kolísala. Tu cítim určitú neopísateľnú magickú silu, tu je moja oáza pokoja. Tu rád počúvan symfóniu šumiacich včelích krídiel a hlboko rezonujúci zvuk lietajúcich trúdov,“ uzatvára poeticky starý pán svoje rozprávanie.
