naše hlavy. Čas na zápasy našich v televízii sa musí nájsť, tí ktorí dajú prednosť videoprojekcii, si musia svoje miesta v reštauráciách či puboch rezervovať dopredu. Skalnejší obetujú nemalý peniaz, aby videli súboje Slovenska osobne. K šampionátu patria samozrejme vlajky, „bojové“ pomaľovanie sa dvojkrížom. Niekedy však nemusíte mať ani farbu, postačí štipka fantázie a držať prsty kaderníčkam. Neveríte?
„Kamarát mi dal tip na dobré kaderníčky už minulé majstrovstvá. Nemal som však vlasy v požadovanej veľkosti,“ tvrdí Miro Medvedík z Považskej Bystrice. Na prvý pohľad si na ňom nič zvláštne nevšimnete, musíte sa za ním otočiť. Nemá krivé nohy či inú pre chlapa zaujímavú odchýlku. Jeho hlava je momentálne „sídlom“ umne vystrihnutého slovenského znaku. „Samozrejme, že som hokejový fanúšik. Znak na hlave beriem ako klasickú fandovskú úchylku. Je to stále lepšie, ako kšefty so štátnymi symbolmi na kvázi dresoch, šáloch a tričkách, ktoré ponúkajú v obchodoch a supermarketoch za ťažké prachy. Je to obyčajný kšeft so symbolmi, na ktorom sa dá ľahko zbohatnúť. Ten môj možno považovať za umelecké dielo a ja sa zaň rozhodne nehanbím!“ (mk)
