Ladce – Trenčianskeho kraja je aj riaditeľ odborného učilišťa v Ladcoch PaedDr. Vladimír Hromek. Bývalý niekoľkonásobný majster Slovenska v skoku do výšky, ale aj trojskokan či prekážkár sa vydal na učiteľskú dráhu pred viac než dvadsiatimi rokmi. „Počas štúdií v Bratislave som bol v atletickej skupine a mojím cieľom bolo pôvodne učiť na gymnáziu. No osud mal zavial do Ladiec, kde som s jednoročnou prestávkou až dodnes,“ vracia sa v spomienkach do minulosti učiteľ s aprobáciou telesná a občianska výchova. „Po nástupe do školy som nemal problémy, pretože telocvikár je väčšinou obľúbený. Po troch rokoch vo funkcii zástupcu pre teoretické vyučovanie som v roku 1990 zasadol na riaditeľskú stoličku a túto funkciu zastávam dodnes.“
Učilište v Ladcoch je šancou pre deti, ktoré by v iných školách neboli úspešné, jeho brány však opúšťa viacero budúcich odborníkov. „Podieľal som sa na tvorbe koncepcie špeciálneho školstva, stupňovitej odbornej prípravy podľa stupňa zručnosti a schopností žiaka. Môžu sa zaškoliť, zaučiť či vyučiť a do života nejdú s prázdnymi rukami. Každému žiakovi sa snažíme dať čo najviac, pretože po odchode zo školy si už musia pomôcť sami.
Niektorí problémy nemajú, ďalší by ešte potrebovali aj po ukončení štúdia niekoho, čo by sa o nich staral. Riešením by mohli byť chránené dielne, no zatiaľ ich je pomerne málo. Často sa však stretávam s bývalými žiakmi, ktorí sa pochvália, ako sa im darí v zamestnaní, koľko zarábajú, akú majú rodinu. Vtedy mám dobrý pocit, ktorý je odmenou za roky práce. Stalo sa mi, že v Banskej Bystrici ma oslovil mladý muž so slovami: „Pán učiteľ, som rád že Vás vidím, veď ste ma učili v Ladcoch.“
Vladimír Hromek veľmi dobre vie, že v tejto škole treba k deťom iný, citlivejší prístup. „Pedagóg by mal byť osobnosť, ktorý by mal mať u žiakov rešpekt. Podobne aj každý žiak je osobnosťou a každý potrebuje iný prístup. Niekomu stačí dohovoriť, s iným je to ťažšie. Jednoduchšie by bolo problémového žiaka poslať do výchovného zariadenia, lenže môj názor je iný. Problémovým žiakom dávame aj niekoľko šancí, a keď sa jej chopia, viem, že sme urobili dobre.“ (jš)