Horná Mariková – a práve takáto náhoda vytvorila priateľstvo medzi mladými folkloristami z Lotyšska a Slovenska. Na začiatku bola Mária Zálešáková, ktorá sa na výstave v Prahe zoznámila s ľuďmi z pobaltskej republiky a pozvala ich do Hornej Marikovej. „Keďže u nás sú teraz sviatky, vybrali sme sa s naším detským folklórnym súborom z Kekavas vidusskola na Slovensko. Naše mestečko Kekavina dostalo meno podľa riečky, ktorá ním preteká a nachádza sa osemnásť kilometrov od hlavného mesta Rigy. Rovnako k moru to máme kúsok,“ hovorí vedúca Zaiga Muceniece, ktorej rovnako ako jej kolegyniam nerobilo problémy komunikovať v ruštine. U detí to už bolo horšie, pretože ju ovládali iba staršie deti, mladšie okrem litovčiny vedeli čo-to z angličtiny. Po príchode deň po veľkonočných sviatkoch zavítali do hornomarikovskej školy, kde si navzájom najprv ukázali prvky zo svojich programov a potom sa pustili do naozajstných súťaží. Dramatické boli preteky dvojíc v jedení jogurtu, kde rozhodovala rýchlosť v kŕmení partnera, ale aj tancovanie na novinách. Deti rýchlo odstránili jazykovú bariéru a keď nestačila ruština a angličtina pomohol medzinárodne osvedčený jazyk – rukami a nohami.
Ráno sa malí Lotyši vydali z horského hotela Evy Márie na pochod na Javorníky. „Bolo tam krásne, také hory u nás nemáme. Ako však viem, u vás zasa nie je more,“ pochválil sa deväťročný Mars. „Je to tak, pretože náš najvyšší vrch Gaizinš meria iba 312 metrov,“ doplnila ho vedúca.
Popoludní sa súbor Kekavina spolu s hornomarikovským Žrnovančekom a detskou tanečnou skupinou Hviezdička vybral do kúpeľov v Nimnici, kde sa striedali vo vystúpeniach.
Krátky pobyt na Považí však deťom z krajiny známych hokejistov Irbeho, Ozolinša a ďalších dal veľmi veľa. „Tešíme sa na vaše Tatry, o ktorých sme veľa počuli. Okrem iného nám u vás chutilo. Najviac cesnaková a fazuľová polievka a palacinky. Veríme, že niekedy budeme môcť novým kamarátom ukázať naše more. Už sa na to tešíme,“ rozlúčil sa za všetkých Karlis. (jš)
