res mnohých mužstiev obliekali aj Slováci, ktorým sa darilo so striedavým úspechom. Trio hráčov GKS Katovice sa vrátilo spokojné. Bodaj by nie. Súťaž mužstvu možno nevyšla celkom podľa predstáv, ale Katovice sa napokon v súťaži udržali. „Do Poľska sme odchádzali, keď bola súťaž v plnom prúde. V ich drese hral už Milan Furo, takže neboli sme „v tom“ sami,“ približuje začiatok pôsobenia vonku Miloš Stráňovský, ktorý odišiel spoločne s Rastislavom Ladeckým. „Neodchádzali sme do horšieho. Mužstvo bolo síce slabé, no po našom príchode sa k nemu vrátila po dištanci trojica starších skúsenejších hráčov, prišiel herný obrat,“ dodáva Miloš, ktorého úroveň súťaže prekvapila. „Prvá päťka bývala v každom mužstve silná, technická. Bola zložená najmä z cudzincov, zbytok tvorili domáci, ktorí sa starali hlavne o tvrdosť. Prím hrali Slováci a Česi, zbytok Európania z rôznych kútov kontinentu. Mužstvá boli vyrovnané, okrem Krinice, kde hrávali mladí, neskúsení hráči. Tvrdosť sme pocítili hneď v prvom zápase na vlastnej koži, ale museli sa prispôsobiť. Hoci hokej v Katoviciach nie je na prvom mieste, to patrí futbalu, chodila na zápasy do malej haly tisícovka fanúšikov. V Katoviciach sa hrali aj MS, no veľká hala slúži teraz koncertom, volejbalu...“ Voľný čas trávila trojica leňošením, chodením po meste či do kina, kde sa zdokonaľovali v poľštine. „Milan býval sám, možno aj preto chodil stále do kuchyne niečo zjesť. Tvrdil, že je stále hladný. Ja som býval s Rasťom na izbe i v obrane. Či sú Poľky pekné? Áno, asi ako naše dievčatá. Nepoznali sme ich však až toľko.“ Ubytovanie i reštauráciu poskytli trojici Slovákov útroby štadióna. „Varili super. Peniaze sme míňali iba na cestovné či pivo, ktoré je u susedov na severe drahé. Dostali sme kompletne novú výstroj, ja som si kúpil korčule pred odchodom, nevediac, čo ma čaká. Ako v každom správnom klube, ani tu nebol s ničím problém, počnúc hokejkami.“ Katovice otočili z nepriaznivých 0:2 na zápasy na 3:2. „Boli sme nervózni, bol na nás vyvíjaný tlak. Prezident nás mobilizoval, ako sa dalo. Prišla finančná injekcia v podobe prémie 60 tisíc zlotých. Nik nechcel vypadnúť, podarilo sa nám zachrániť.“ Napokon však mužstvo, v ktorom Miloš s Rasťom pôsobili, predsa len vypadlo. „Keď som sa od teba dozvedel, že panteri vypadli, bol som veľmi sklamaný. Prečítali sme si, že dve minúty pred koncom sme viedli... Dávali sme si trošku za vinu, že sme odišli, ale nešli sme do horšieho, ale trikrát lepšieho. Je mi ľúto chlapcov, pretože mužstvo malo na stred tabuľky, ale verím, že v Považskej Bystrici sa bude I. liga hrať bude!“
Budúca sezóna by mala byť pre trio Slovákov opäť poľská. Viac svetla by mali priniesť rokovania s prezidentom klubu, na ktorých sa budú doťahovať iba detaily zmlúv. Zatiaľ zostáva hokejistom na pamiatku zo zápasov iba niekoľko modrín, či známych kroviek, ktorých si Milošov spolubývajúci priniesol vraj päť kilogramov! (mk)
