tela Bártová, rod. Pagáčová. Dotĺklo srdce skromnej rodáčky z Ilavy, ktorá posledné roky aktívnej práce i odpočinku na dôchodku prežívala v Nitre. Bola pedagógom, lexikografom i vynikajúcim prekladateľom. Pôvodne učiteľka, absolventka Filozofickej fakulty UK v Bratislave vyštudovala anglický a francúzsky jazyk. Po štvorročnom pôsobení na Gymnáziu v Púchove (1950-54) zastávala funkciu ústrednej školskej inšpektorky a od r. 1957 pôsobila na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Na katedre jazykov položila základy pre výučbu odbornej poľnohospodárskej angličtiny a francúzštiny. Bolo to jej predurčenie, že sa začala hlbšie venovať jazykovede románskych jazykov. Vypracovala pre budúcich poľnohospodárskych odborníkov prvé sylaby a študijné plány. Ale nezostala len pri nich. Nasledovala priekopnícka práca v tvorbe odborných učebníc a slovníkov. Jazyková príprava generácií kandidátov poľnohospodárskych vied si vyžiadala tvorbu Anglicko-slovenského pôdohospodárskeho slovníka v rozsahu 55 000 hesiel (vyšiel v r. 1982). Okrem neho autorsky pripravila aj francúzsku verziu 6-jazyčného Slovensko-rusko-anglicko-nemecko- francúzskeho odborného slovníka v rozsahu 10 000 hesiel. Svoje vynikajúce jazykové schopnosti však využila aj v tvorbe Slovensko-francúzsko–anglického slovníka kuchárskej terminológie. Bola známa v zahraničí, kde vystupovala na odborných seminároch a sympóziách (Francúzsko, Veľká Británia) s referátmi z oblasti teórie terminológie a jazykovej charakteristiky.
Pozoruhodné je, že práve ona počas pobytu v Paríži (1965) objavila v Musée de l´Homme Moraviansku venušu! Zároveň sa spolu so svojim manželom (PhDr. Juraj Bárta, CSc.) zaslúžila aby tento najstarší dôkaz prejavu výtvarného cítenia našich predkov – lovcov mamutov spred 22 000 rokmi vrátila do vlasti vzniku – na Slovensko. Je škoda, že zasiahnutá ťažkou chorobou musela náhle opustiť naše rady. Je to strata nielen pre rodinu, ale pre celú kultúrnu obec. Gejza Sádecký