„Nemôžeme dať zahynúť pamiatke našich vynikajúcich rodoľubov a zaslúžilých pracovníkov vtedy, keď mohutné národy zbierajú všetky, aj tie najnepatrnejšie práce svojich spisovateľov a národných činiteľov, aby ich zachovali pre budúce pokolenia“...
Slová Vladimíra Hohoša na adresu národného dejateľa štúrovského a matičného obdobia našich dejín Štefana Závodníka pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule v Pružine (1931) nesporne však možno aplikovať ako ideu v premnohých súvislostiach kultúrnej histórie. A tak možno povedať „Závodníkova“ Pružina, či „Gavlovičovo“ Pruské. Alebo „Koyšove“ Ladce... Prívlastok obce pod Manínom Považskej Teplej s menom jedného z najvýraznejších zjavov v dejinách slovenskej umeleckej spisby je možno trošku odvážny, no dovoľme si ho aspoň dnes, keď 30. marca 2004, najmä zásluhou MO Matice slovenskej v Považskej Bystrici je v areáli domu, v ktorom Kukučín na pár týždňov v lete pred ôsmimi desiatkami rokov našiel svoj dočasný domov, slávnostne odhalená pamätná tabuľa.
Majiteľ vily na križovatke ciest v centre obce Dr. Jozef Minárik, bývalý župan Trenčianskej stolice – spolužiak a priateľ Kukučínov, dal mu toto bývanie k dispozícii, keď spisovateľ pár rokov po vojne mal v úmysle vrátiť sa do vlasti. Už to nebolo Slovensko ako Horné Uhorsko v Rakúsko – Uhorsku, ale Československá republika. V 2. vydaní publikácie Literárnym Považím (1995), recenziou nazvanej ako „prvá regionálna učebnica slovenskej literatúry“, radi sme zaznamenali údaj z príspevku znalca, ochrancu a popularizátora strednopovažskej prírody publicistu Gejzu Runkoviča (1911) so zmienkou o spisovateľoch a básnikoch zavítavších do Manínskej tiesňavy (Holuby, Brančík, Jilemnický a iní):
„Po vojne roku 1922 to bol Martin Kukučín“, ktorý Minárikovu „ponuku prijal a z Južnej Ameriky pricestoval na Slovensko a ubytoval sa v Považskej Teplej“...
Spomenutý rok treba tu brať ako rok Kukučínovho návratu do vlasti: v lete 1922 sa z Chile vydal na cestu domov a 12. septembra prišiel do ČSR. Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) pripomína, že pokračoval v literárnej tvorbe, „po ročnom pôsobení v Martine býval striedavo vo viacerých chorvátskych mestách, ale chodil na dlhšie návštevy na Slovensko...“ Podrobnejšie štúdium života a diela Dr. Mateja Bencúra-Martina Kukučína, napríklad v dokumentárnej publikácii Martin Kukučín: Epik života – život v epike (1991) z pera literárneho vedca Júliusa Nogeho, nás poúča, že bol po dlhom odlúčení doma ešte len pár chvíľ a už uvažoval o opätovnom odchode. Snáď to bola nevyhnutnosť dať do poriadku majetkové záležitosti za morom, snáď potreba vyhnúť sa „drsnej severskej zime“ (istotne kvôli južanskej manželke), možno rozčarovanie z nových pomerov vo vlasti. Do politických bojov ho neťahalo, a tak oravský rodák – Hviezdoslavov krajan sťa večný pútnik Ahasver „na kratších i veľmi dlhých cestách, po návrate do Európy (návrate domov? – pozn.) pendluje medzi Slovenskom a Juhosláviou“.
Podľa datovania niektorých listov vieme, že v júni a v júli 1923 sa zdržiava vo Viedni, odkiaľ „avizuje svoj príchod k priateľovi Dr. Minárikovi..., u ktorého bol pravdepodobne v júli a v auguste“.
Vo Výbere z Listov Štefana Krčméryho (1985) v jeho prosbe adresovanej Kukučínovi (15. 11. 1923) čítame vyznanie: „Drahý náš majster, čakáme Vás a len nám nechodíte. Ani riadka nemáme od Vás. Ste nám blízko, a jednako ako v Patagónii. Pokladáme Vás i milostivú pani za svojich nerozlučiteľných, preto Vaša dlhá vzdialenosť a mlčanie je pre nás boľavé“. Pripojená poznámka zostavovateľov publikácie datuje spisovateľov pobyt u priateľa z čias pražských štúdií medicíny „od 23. júla 1923“, keď potom september prežíval v Martine a chvíľami pobudol vo Viedni a v Bratislave.
Toľko teda presnejšie o považskoteplianskej epizódke v behu života Martina Kukučína. Veru, spisovateľ sťa svedomie národa po dlho-predlho očakávanom návrate na Slovensko v skutočnosti sa už od čias svojho prvého odchodu z Jasenovej roku 1884 nikdy na Slovensko nevrátil žiť, vždy chodil už len na „návštevu“ (Noge). Tak aj pisateľ týchto riadkov nazval svoje príspevky na „kukučínovskú“ tému: v našom týždenníku Obzor (11. 7. 1995): Kukučín a stredné Považie, v Aspekte (10. 3. 1998): Kukučínova návšteva v Považskej Teplej.
Pri spomínanej príležitosti Považská knižnica v Pov. Bystrici vydala bulletin s biograficko-bibliografickým náčrtom literárnej osobnosti, s priblížením jeho teplianskeho pobytu, žiackou prácou Za Martinom Kukučínom do Považskej Teplej (Fiktívne stretnutie so spisovateľom) v rámci súťažnej prehliadky Kráľ čitateľov Slovenska (1998) a literárnymi a publicistickými dokumentmi o tvorbe Martina Kukučína. (nyi)