dieť z nej iba klipsne, prilbu a lyže. Triapolročná Aďka Šafáriková sa snehu, strmých kopcov či vleku vôbec nebojí. Naopak. Prirástli jej kto vie prečo k srdcu už od mala. „Ako poldruharočná sa postavila na lyže po prvý raz,“ tvrdí pyšný otec Miroslav. Prečo na lyže? „Jednoducho si ich vyplakala,“ dodáva mamina Hanka. Stalo sa pravidlom, že od minulej sezóny, keď začala Aďa pretekať, bývala stabilne najmladšou pretekárkou. „Nikdy však nebola posledná. Na domácom svahu skončila tretia,“ dodáva otec, ktorého vzápätí opraví manželka. „Len kvôli tomu, že ty, ako vodič, si v jednej z bránok spadol!“ Zďaleka nebola posledná ani na Goralskom klobúčiku, na ktorý sa chystá aj tento rok. „V každej kategórii boli pretekári, ktorí náročné preteky vzdali. Hoci s plačom, ale došla do cieľa,“ dodávajú rodičia. Nuž, veru, u Šafárikovcov je zimným fenoménom lyžovanie. „Budem najlepšia! Určite sa stanem profíčkou,“ tvrdí nebojácne malá slečna, ktorá trčí sotva nad okraj stola.
Po snehu však nezostane o chvíľku ani pamiatky. Čo potom? „Príde na rad jej druhý koníček – kôň. Ako sa k nemu dostala? Sused jedného má, a tak sa po „zoznámení“ s ním naučila mať rada aj ostatné zvieratká, ktorým sa predtým vyhýbala. Jej miláčik je Iriska, za ktorou dochádzame do Francovej Lhoty na Morave,“ dodáva mama. Podľa jej slov zatiaľ dcéra iným „nerestiam“ neprepadla. Ešte je maličká a dodržujeme dvanásťhodinové intervaly. Na spánok, hranie, trénovanie. V jej veku sa o stálom a cielenom tréningu zatiaľ hovoriť nedá, no do parády si ju vzal Rudo Gabriš a pomoc na svahu našla Aďa aj vďaka Ľubomírovi Murárikovi. Každé dieťa občas neposlúcha, ale rodičia majú liek na jeho upokojenie. V tomto prípade neplatí zákaz sledovania televízie, či zamknutie hračiek. „Všetko mi môžu zobrať, len nie lyže a koníka,“ tvrdí Aďa, ktorá by najradšej lyžovala aj večer, no je čas ísť spať. Nad neuposlúchnutím ani nerozmýšľa, pretože vie, čo by doma nasledovalo.