Otec, ktorý chvíľku frfľal, sa prispôsobil, a tak nemeckého ovčiaka privítala najmä Miroslava. „Prečo táto rasa? Mám rada veľkých, ozajstných psov. Kone, teliatka, dogy,“ približuje Mirka požadovanú veľkosť psa. Niekedy však jednému býva smutno, a tak sa po čase rozrástli Okrajkovci opäť. „Mali sme doma na pokrytie sučku, zo šteniatok, ktoré priviedla na svet, nám zostal Falco.“ Hovorí sa, že aj pes potrebuje tvrdú, no láskavú ruku. „Radi aportujú, vyštekávajú... Momentálne sú obaja v koterci a strážia jednu firmu, no brávame ich aj domov. V našom paneláku má takmer každý psa, takže problémy nemáme. Množstvo času zaberú súťaže, skúšky a ďalšie aktivity. Allan vie vyhľadávať v lavínach, hoci nemá záverečnú skúšku. Dôvodom je aj to, že s klubmi doma je to ťažké a dochádzať stále do Martina je nielen nákladné, ale najmä časovo veľmi obtiažne.“ Mať poriadneho hava niečo stojí. Jedálny lístok nesmie byť hocaký, otec so synom sú čistokrvní Nemci. Vrece granúl na hlavu „zoberie skazu“ za mesiac. Ocenenia oboch radia dosť vysoko a zaraďujú ich do chovu. Otázkou zostáva iba to, dokedy zostane rodina pohromade. „Absolvovali sme niekoľko výstav. Tohto roku Nitru a Trenčín, čaká nás Trnava. Možno po nej syn štvorročného otca opustí,“ dodáva Miroslava hľadiac na Falca. Ten, vrtiac chvostom beží pre plastovú fľašu, s ktorou sa začne hrať, netušiac blízke sťahovanie.
