že ja som nikdy medzi nich nepatril,“ priznáva sa bývalý rozhodca a zaslúžilý športový funkcionár Jozef Doblej. „Za celú aktívnu činnosť som dostal len jednu žltú kartu. Asi preto, lebo do sedemdesiatych rokov sa nedávali,“ zasmial sa. No potom zvážnel. Futbal poznamenal celý jeho doterajší život. Najprv bol aktívnym hráčom Tatrana Moštenec, potom rozhodcom, a keď mu choroba znemožnila priamy kontakt s týmto najpopulárnejším športom, tak aspoň funkciami v ObFZ. V mysli mu ale stále rezonujú zážitky spojené s aktívnou činnosťou. „Spomínam si, že raz, keď sme hrali o postup, rozhodca nás doslova odpílil. Samozrejme, že postúpili domáci.“ Táto spomienka pochopiteľne evokovala otázku, či aj on ako rozhodca neutekal z ihriska. „A viete, že áno? Vo farskom derby domáci bojovali o záchranu. Nakoniec však uhrali len remízu a potom tuším aj vypadli zo súťaže. Vtedy som si veru nohy dobre precvičil.“
Jozef nestráca kontakt s futbalom ani teraz. Či už ako člen rozhodcovskej komisie alebo divák na futbalových zápasoch. Ešteže rodina má pre túto celoživotnú záľubu pochopenie. „Manželka kedysi hrávala za ženy v Rašove, takže mi to tolerovala. No keď boli deti malé, veru sa aj hnevala. Ale zvykla si. O futbale sa u nás hovorí stále, pretože synovia sú registrovaní futbalisti. Ale dnes to už nie je také ako kedysi. My sme žili len zo zábav. Teraz majú kluby vďaka sponzorom oveľa viac peňazí. Ale futbal, dúfam, zostane hrou, ktorá sa hrá na trávniku...“ (vž)