nska, aby sa porozprávali, pozreli fotografie z ciest... Nebolo by to nič zvláštne, iba ak si spomeniete, že nielen na cestách leží dávno sneh a dvojkolesové tátoše sú dávno poschovávané. Stretnúť motorkára na ceste s jeho miláčikom by bolo možné snáď momentálne prirovnať asi k samovražde. „Dvaja sa našli a prišli na zraz na motocykloch,“ hovorí Vlado Haidler, duša stretnutia. Prečo sa rozhodol pre zimný termín? „Letných zrazov je veľa, v septembri sa pomaly vytrácajú motorkári z ciest, potom prichádza hluché obdobie, ale každé poriadne motorkárske srdce ťahá aspoň na chvíľu do partie. Porozprávať sa, aká bola sezóna, čo nás čaká, čo kto chystá. Minulý rok prišlo viac motoriek, tentoraz viac ľudí. Vlani absentovala Považská Bystrica a okolie, najbližšie zastúpený bol asi Trenčín. Chlapci na motorkách prišli z Martina a Komárna, druhý borec však nanešťastie stratil kufor z motorky niekde pri Púchove, takže sa zastavil aspoň na chvíľku a musel odísť.“ Stretnutie začalo piatkovou voľnou zábavou, pozeraním materiálov z letných zrazov, filmov, minuloročného zrazu, kaziet z Dakoty, Daytony či pretekov Paríž – Dakar. „V sobotu, keď sme sa prebrali z dlhého večera a krátkej noci, nám prialo slniečko, a tak sme začali preteky na igelitových vreciach. Prednosť mali rôzne neznáme štýly a vo voľnom tempe sa nám nestriedali iba pretekári, ale aj účastníci motozrazu. Niektorí prišli, iní odišli, aby pokračovali v rôznych súťažiach, ako napríklad pití piva na čas s pomocou lievika, Našťastie sa nik neutopil,“ dodáva V. Haidler. Po roku sa vystriedali niektorí aktéri, ale hlavne prostredie. Chatu v Kátlinej, odrezanú od sveta, vystrieda o rok iná lokalita. Medzitým prídu už začiatkom mája letné zrazy, ktorých býva dosť. „Takmer všetky, okrem neuvedených v kalendári, sú komerčné. Chceme, aby ten náš zostal komorný. Tak sa dá zachovať takmer rodinná atmosféra, ktorá sa lepšie vychutnáva,“ skonštatoval na záver „skladateľ“ motoriek, ktorý nám vzápätí ukázal svetovú raritu. O tej však inokedy.