niečo pripadlo. Zasnežené priestranstvo pred panelákmi bolo bohatým zdrojom „stavebného materiálu“. Stačil jeden ocino, aby začal so stavbou eskimáckeho príbytku a detí bolo razom neúrekom. O čo viac sa črtala stavba, o to väčšia bola ochota detí pomáhať. Nakladali sneh do debničky, utláčali ho, vozili na sánkach. Na druhý deň vylepšili stavbársku technológiu používaním umelohmotnej vaničky. Teraz počas dňa rastie záujem zvedavých očí, čo to vlastne je, v noci sa dokonca iglú stalo príbytkom tých, ktorí tam nechali pivové fľaše a vypálené kahance... Ak slnko žiarivejšie oprie svoje lúče do bielych kvádrov, hrozí „lavínové nebezpečenstvo“ aj na sídlisku. (por)
