i trojica mladíkov, nik netušil, kam povedú ich hudobné kroky. Trio zostalo spolu doteraz a pred mesiacom k nemu pribudol nový gitarista. Od začiatku bolo jasné, že hrať sa bude tvrdšia muzika. Začiatky skupiny Vipera boli ťažké. Okrem gitaristu Michala Baroša nik v žiadnej kapele neúčinkoval, obaja Stanovia sú samoukovia. Říčka na bicie, Bednár na basgitaru. Okrem nich pribudol spomenutý novic Braňo Patáčik, ktorý dotvára charakteristický zvuk kapely. „Začali sme hrávať všetko možné, no už vtedy sme mali niekoľko svojich „vecí“,“ hovorí Mišo Baroš, ktorý zamestnáva aj mikrofón. Zatiaľ víťazí v kapele razenie jeho ducha, ktoré určuje, že texty piesní budú v slovenčine. „Chalanov to ťahá k angličtine, čo je pochopiteľné, zatiaľ je všetko po starom, musíme sa stále učiť,“ dodáva Michal, podľa ktorého v Považskej Bystrici na koncerty mnoho ľudí nechodí. „V meste nie je veľa klubov určených na živú muziku. Potenciálni fanúšikovia majú vyhranený štýl, alebo sú prívržencom kapely, na ktorej koncert sa idú pozrieť. Staršia generácia nemá čas, mladší fandia inému štýlu. Ešteže máme kde hrať, domáci majú dosť priestoru napríklad v Bunkri.“ S letom sa roztrhne hudobné festivalové vrece, ale... „Naposledy sme hrali s Tristanou v Košiciach. Na to, aby sme účinkovali v megaprojektoch typu Pohody nemáme známosti, hoci by sme si radi zahrali. Samozrejme, že treba vedieť hrať. Atmosféra hrania vonku je príjemnejšia. Nemusíš dávať pozor, kto a kde ti zhodí mikrofón, na pódiu nie je tlačenica. Viac ľudí vytvorí lepšie náladu ako v bare. Zahráme všetko a všetkým, okrem No Name, ktorých radi nemáme!“
