vytratila. Z vlastnej skúsenosti však môžem potvrdiť, že sú i výnimky. Presvedčil ma o tom zážitok z minulej stredy. Ráno sa začalo pre nás vcelku sľubne. Vstať sa nám podarilo načas, priviesť syna do školy, ba i zaparkovať auto pred školou na Nemocničnej ulici. Až na ten koniec, celkom slušný výkon... Cestou z práce nám však pri pohľade na naše zaparkované auto zmrzol úsmev na tvári. Príčinou nebol vrtoch počasia, ale rozbitý zadný nárazník nesúci stopy po bielej farbe. Ako inak, bez vinníka. Až lístok za stieračom s menom svedkyne a ŠPZ auta vniesol viac svetla do trochu ošemetnej situácie.
„Cestou z nemocnice sme s dcérou započuli veľký náraz,“ objasňuje pani E. G. z Považskej Bystrice. Vrátili sme sa spoza zákruty a uvideli biely favorit, z ktorého po náraze vystúpila spolujazdkyňa šoféra. Pozrela na nabúrané auto a odišla preč. Stihli sme ešte zakričať, že takto sa to nerobí, no, bohužiaľ, bez výsledku. Veľmi nás to nahnevalo. Aspoň, že má dcéra pamäť na čísla.“ Dodám, že pani E. G. myslela naozaj na všetko. Dokonca vybrala z fólie preukaz poistenca a vložila dnu odkaz, aby sa lístok od snehu nerozmočil. Ďalšie slová už ani nie sú potrebné. Ešte raz jej i privolanej policajnej hliadke ďakujeme. Dostať šmyk môže každý. Je to smola. Spôsobíme škodu, prídeme o bonus... No odkazujem pánovi z Pružiny, aby sa druhýkrát postavil k veci ako chlap. Oprava za ten škrabanec (ako to on nazval) činí v tomto prípade viac než 20 000 Sk. Dana Valachová