sením dreva do lesa. Profesionálni „krotitelia“ červeného kohúta musia byť fyzicky zdatní, čo preveruje pravidelne ich zásahová činnosť. Nie je tomu inak ani u hasičov z HS v Púchove. „Fyzickú zdatnosť potrebujeme aj kvôli kondícii, ktorú preverujú každoročne testy. Nielen v tom čase sa pripravujú na ne aktívne všetci kolegovia. Vďaka výbornému zázemiu a podmienkam môžeme trénovať vlastne po celý rok. Svedčí o tom dobre zariadená posilňovňa a možnosť cvičiť a trénovať počas služby, čo máme v náplni práce,“ hovorí npor. Ján Lovíšek.
V novej budove hasičskej stanice v Púchove si prídu jej „obyvatelia“ určite na svoje. Aj vďaka riaditeľovi Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici pplk. JUDr. Milanovi Novotnému a veliteľovi HS Ing. kpt. Zdenkovi Tarabíkovi, ktorý je tiež aktívnym športovcom. Viacerí hasiči sú známi nielen pri zásahoch, ale aj zo športovísk. Výnimkou nie je trojica Vladimír Vlasatý, Peter Prešnajder a Ján Lovíšek. Triu učaroval beh, a tak je jasné, že ich mená sa objavujú v štartovacích a výsledkových listinách mnohých atletických pretekov. Naposledy sa spoločne predstavili v Trenčianskych Tepliciach na maratóne Perly Bielych Karpát, ktorý je prevýšením 560 metrov jedným z najťažších na Slovensku. Doplnení Petrom Štefinom na kvarteto si dobehli chlapci pre pekné druhé miesto. Ich líder, Peter Prešnajder, ktorý štafetu rozbiehal, bežal celý maratón a počínal si vynikajúco. Dobehol na druhom mieste za Etiópčanom Mulugetom Serbessom. Celý maratón bežala dvojica spolu a rozdiel v cieli bol nepatrných dvadsaťjeden sekúnd.
„Behu sa venujem asi trinásť rokov,“ hovorí Peter, ktorý je členom AŠK Grafobal Skalica. Ako tvrdí, verí, že hoci je na jeho konte nezávideniahodná trinástka, prinesie mu v tejto sezóne šťastie. K behaniu ho priviedol bratranec Mgr. Milan Ťapaj, vtedajší kondičný tréner futbalistov a zakladateľ atletického oddielu v Púchove. „Mesačne nabehám v príprave asi sedemsto kilometrov,“ dodáva Peter, ktorého najväčším úspechom je účasť na Európskom pohári v krose v minulom roku v španielskom Jacu. Okrem tejto súťaže má na konte preteky hasičských ME v atletike v Anglicku, Nemecku, Holandsku, či maratón v Omsku, kde obsadil dvanáste miesto. Vo výpočte jeho úspechov nemožno vynechať medaily z domáceho šampionátu v krose i na ceste v družstvách a jednotlivcoch.
Viac rokov na cestách i v teréne má za sebou Vladimír Vlasatý. „Veru, je to už dvadsať sezón,“ zamýšľa sa nad svojím „behaním“ Vlado. Popredné umiestnenia na rôznych pretekoch ozdobil v minulom roku bronzom na desaťkilometrovej trati na majstrovstvách Slovenska. V uplynulom roku reprezentoval Slovensko na MS v behu do vrchu v Nemecku a podľa jeho slov by si chcel obliecť reprezentačné tričko aj tento rok. Tvrdý tréning a tristo kilometrov mesačne ho môžu posunúť sitom domácej kvalifikácie až do dejiska šampionátu – Talianska.
Služobne je síce najstarším, no behu sa venuje z trojice najkratšie. Tak by sa dal opísať tretí z partie – Ján Lovíšek. „Behám asi štvrtú sezónu. Kto ma na to nahovoril? Predsa kolegovia,“ usmieva sa Jano, ktorý na oplátku naučil hrať kamarátov nohejbal. „Mám obľúbené trate z Nosíc cez Milochov do Považskej Bystrice a jedenásťkilometrový úsek popri násype z Považského Podhradia do Podvažia a späť.“ J. Lovíšek nie je však športový začiatočník. Venuje sa turistike, bežkám alebo spomenutému nohejbalu. Mesačná dávka cez dvesto kilometrov mu dáva šancu preraziť a vážnejšie prehovoriť do poradí na pretekoch v svojej kategórii.
Dobré výsledky tejto trojice možno motivujú ďalších členov, ktorí zatiaľ behajú iba rekreačne, vyskúšať si svoje možnosti súťažne. Pribudnú k trojici ďalší nadšenci? Nechajme sa prekvapiť, veď bežecká sezóna začína klopať na dvere. (mk)
