sa nejednému dospelému vybavia spomienky na detstvo, keď doslova „hltal“ rôzne mayovky alebo iné knihy o Indiánoch. Indiánske oblečenie, zbrane, amulety... sa páčia aj najmladšej generácii. Tá navyše môže každý piatok až do konca februára vidieť aj ukážky zo života pôvodných amerických obyvateľov. Ich aktérom je tanečná kaskadérska formácia Indians fantasie, ktorú tvoria traja mladí ľudia.
Spojila ich túžba robiť niečo netradičné, čo by zároveň vyhovovalo aj ich záujmom. „Doma som našiel dávno zabudnuté indiánske rozprávky. Ako dieťa som ich nikdy nečítal. Neviem prečo, ale teraz ma úplne uchvátili a stali sa pre mňa inšpiráciou,“ prezrádza náčelník Biely Sokol, medzi kamarátmi prezývaný Silver. Jeho indiánskym druhom je ďalší Dubničan Ramid Dardur a trojicu dopĺňa šamanka Tá čo sa smeje (Ilavčanka Justína Janeková).
Aj keď indiánskych predmetov nájdete v obchodoch dosť, našim Indiánom nevyhovujú. Exponáty, ktoré sú na výstave, si väčšinou vyrobili sami. „Kostýmy šije Silvia, palice, ozdoby, stan robievame spoločne. Snažíme sa používať v čo najväčšom meradle kožu, ktorá je charakteristickým indiánskym materiálom,“ pokračuje Silver. Hoci tentoraz sú ich vystúpenia v trochu stiesnených pomeroch v miestnosti, nemajú žiadny problém s prispôsobením programu. „Kone by sme sem asi veľmi ťažko dostali,“ zasmiali sa. „Počas vystúpení dosť často improvizujeme, aby sme sa prispôsobili nálade divákov. Veľmi vďační sú najmenší. Dokážu sa odviazať, pomáhajú nám s krikom, zapájajú sa do tanca... Aj teraz tu bol taký hurhaj, že sa celá budova otriasala.“
Skupina Indians fantasie nemá za sebou zatiaľ dlhú existenciu. Svojich priaznivcov si však už začína nachádzať. „Vystupujeme najmä na westernových podujatiach. V prvom rade sú to ukážky indiánskych tancov, ktoré tvoria gro programu, jazda na koňoch spojená s kaskadérskymi kúskami. Náš repertoár zatiaľ nie je veľký, ale snažíme sa, aby v každom vystúpení bolo niečo nové. Inšpiráciu čerpáme zo všetkých dostupných zdrojov - z literatúry, filmov...
Môžem povedať, že zatiaľ ani jedna scénka nebola navlas rovnaká, vždy je v nej nejaká improvizácia. Snažíme sa v nej používať autentické prvky i z vlastnej fantázie,“ predstavujú svoju činnosť mladí tanečníci. Že sa im to darí, svedčí neutíchajúci záujem detí. Výstava mala byť pôvodne otvorená do 22. februára, avšak ako dodala riaditeľka CVČ Eva Bočincová, pre veľký záujem ju predlžili o týždeň. (vž)