ry áno, alebo nie. Či pripejú k možnej prosperite, alebo budú záchranným kolesom pred vykorisťovateľmi. Odbory sú súčasťou demokracie. Práve teraz vo viacerých sa v stenčujúcich základných organizáciách pripravujú voľby. Treba si uvedomiť, či skutočne tí, ktorých chceme voliť, netvoria iba akúsi záujmovú skupinu na presadenie si svojich často osobných záujmov.
Členovia odborov by si však mali položiť otázku, či nadpočetní platení funkcionári z ich členských príspevkov sú skutočne tí praví, čo budú chrániť ich požiadavky, alebo obhajovať svoje osobné záujmy. Veď z členských príspevkov sa dá vyplácať zbytočne rozsiahly sekretariát, pravidelne nadštandardné výplaty, oproti nepravidelne vyplácaným výplatám ich členov.
Členovia by viac pozornosti mali venovať hospodáreniu ZO s ich členskými príspevkami a majetkom. Poprípade zvoliť si úplne novú revíznu komisiu, ktorej zástupcovia by overili, ako sa skutočne hospodári, či predkladané správy o hospodárení sú v súlade so smernicami a skutočným stavom majetku. Overiť si, či náhodou nejaké tie milióniky neskončili ako platby za vytunelované hotely, či o tieto sumy neochudobnila základná organizácia svojich členov. Či sa skutočne mandátom členov odsúhlasil predaj majetkov, alebo vie o tom iba hŕstka funkcionárov. Členovia by sa mali viac zaujímať o dianie základnej odborovej organizácie, ako sa hospodári s ich majetkom, aby sa zveľaďoval pre všetkých členov, a nie pre určité záujmové skupiny. Nedať sa uspať polkilovými salónkami pred Vianocami a občas rekreáciou.
Mali by sa zamyslieť nad tým, či si zvolia takých, ktorí budú skutočnými partnermi zamestnávateľov pri kolektívnych vyjednávaniach a oponentmi pri prepúšťaní pracovníkov a nie iba stereotypom a bojom o vlastné funkcionárskej prežitie. Použijem citát M. Hrica: „Ak čakáte odo mňa geniálne riešenie, dnes ho výnimočne nemám,“ je to preto členovia odborov na vás. (re)