Medzi prácami členov výtvarného krúžku pracujúcom v Centre voľného času v Ilave nás zaujala maľba na skle znázorňujúca Bohorodičku Hegestriu. Zaujímavá bola tým, že kým všetky práce boli dielom detí, práve tento jediný obraz je dielom Ing. Heleny Ďurčekovej z Ilavy. Vyštudovaná ekonómka mala k maľovaniu odmalička vzťah ako väčšina ostatných detí. „Rada som kreslila, najradšej kvety, postavy vonkoncom nie, tie boli pre mňa príliš náročné. A samozrejme omaľovánky.“
Roky plynuli, z malého dievčatka sa stala inžinierka ekonómie. O maľovaní zatiaľ stále nebolo chýru ani slychu. „Okrem ručných prác bol mojím koníčkom zborový spev, avšak pri koncertoch treba dlho stáť, čo môj zdravotný stav nedovoľoval. Hoci nerada, musela som so spevom končiť.“
Helena Ďurčeková, ktorá je momentálne na invalidnom dôchodku, mala stále jednu nesplnenú túžbu, čo v nej tlela viac než desať rokov. „Vždy sa mi veľmi páčili obrazy Madony s dieťaťom a veľmi som túžila po tom, aby som mala ozajstný, originálny, od konkrétneho autora. Jednoducho, žiadnu kópiu z fotografie. Keď som navštívila výstavu ikon Aleny Teicherovej, ktorá vedie aj maliarsky krúžok, neváhala som ani chvíľu. Rozhodla som sa, že si splním svoj dávny sen – namaľujem si Madonu sama. Pod jej odborným vedením som sa musela spolu s deťmi najprv naučiť techniku maľby na skle, čo nie je jednoduché. Prvými pokusmi boli folklórne motívy. Zvládla som ich a nastal čas vybrať si správnu predlohu. Práca nebola ľahká, ale veľmi som chcela, čo mi pomáhalo. Maľba ikon má svoj presný postup, a aj technika maľby na sklo je časovo dosť náročná, pretože sa maľuje po vrstvách, ktoré sa prekrývajú, musia istý čas schnúť, tak mi maľovanie zaberalo niekoľko mesiacov. Keď bol obraz hotový, pocítila som veľkú spokojnosť a radosť, že sa mi splnil môj sen.“
Ikona čaká na zarámovanie, ale jej majiteľom bude niekto iný. „Darujem ju maminke, ktorá ma po celý čas podporovala a verila, že to dokážem. Maľovanie ma obohacuje, pomáha mi uľahčiť dennodenné starosti. Mnohých príbuzných a známych prekvapilo, že som sa dala na niečo také a fandili mi.“
Keď sme priniesli H. Ďurčekovej najvzácnejší obraz z výstavy, pri jeho rozbaľovaní sa jej rozžiarili oči. „Pozrite, Alenka mi poslala ďalšie predlohy na Madony, opäť budem mať čo maľovať. Budem robiť pre svoju radosť, ale keď bude obraz hotový, možno obdarujem niekoho blízkeho.“
Práve obdarovávaním je typický vianočný čas, ktorý už klope na dvere. Ako si spomína na Vianoce H. Ďurčeková? „Vianoce patrili k tomu najkrajšiemu, na čo si spomínam. Otec s maminkou, ktorá pochádza z Moravy, ich mne a sestrám vedeli vždy krásne pripraviť. Všetci sme sa zapojili do príprav, no najkrajším momentom bolo zapálenie sviečok a spievanie kolied. Do vianočky sa zapekal peniažtek pre bohatstvo, fazuľka pre zdravie, prstienok pre šťastie v živote. Dnes vnímam Viaboce viac ako sviatky pokoja, keď máme príležitosť ponoriť sa hlbšie do seba a vnímať a naozajstný dar života, dar Božieho narodenia.
Všetkým ľuďom by som zaželala veľa zdravia a aby sme sa vedeli viac radovať zo života a medzi nami bolo viac lásky.“
Švédske pečivo
od Heleny Ďurčekovej
Suroviny: 3 dl pomrvených ovsenných vločiek (môžu byť pomleté na mäsovom mlynčeku), 100 g tuku – roztopené maslo, 1,5 dl jemného kryštálového cukru (dôležité!), 1 polievková lyžica hladkej múky, 1 čajová lyžička prášku do pečiva, 1 vajce, hrsť posekaných vlašských orechov.
Postup: Maslo roztopíme, nalejeme na vločky a necháme postáť. Pridáme ostatné suroviny, premiešame a lyžičkou kladieme kôpky cesta na papier na pečenie tak, aby kôpky boli ďalej od seba, pretože cesto sa roztečie na placičky. Pečieme sedem minút. (jš)
