diny. Štedrý deň je pre neho dňom, kedy konečne vypne a zabudne na pracovné povinnosti. Počas Vianoc sa riadi zvykmi, ktoré si priniesol z rodnej obce Papradno. Na stole nechýbajú oblátky, tradičná kapustnica s hríbami (vlastnoručne nazberanými), zemiakový šalát a ryba.
„I keď sa pravidelne postím až do večera, zlaté prasiatko sa mi nepodarilo uvidieť,“ žartuje František Jánošík. Raz sa to ale zaiste podarí, veď Vianoce sú i o tom. Čo sa darčekov týka, tie bývajú u Jánošíkovcov skromné. „Vyrastal som na dedine, kde sme s chlapcami chodili koledovať, a tak každá korunka či jabĺčko boli pre mňa veľkým potešením. Zišli sme sa pri stole, kde voňalo ihličie a dobré jedlo. Po večeri prišli známi, susedia a rozprávalo sa o všeličom,“ zaspomínal si. Dodal, že v tomto duchu sa snaží vychovávať i svoje deti. Vianoce sú pre neho obdobím, kedy dáva prednosť viac duši pred telom. Pravidelne navštevuje kostol, kde čistí myšlienky, hodnotí, bilancuje... Nezabúda ani na tých, ktorí sú na pomoc odkázaní. Je pravidelným sponzorom Rozprávky Vianoc, Úsmevu ako dar a rôznych podujatí, kde výťažky slúžia charitatívnym účelom. A ako trávi Vianoce dcéra Katka, ktorú sme zastihli po boku otca? „Spolu so sestrou a mladším bratom pečieme medovníčky, zdobíme stromček... Keďže sme veľká rodina, všetci pomáhame pripravovať štedrovečerný stôl.“
Na Katku prezradíme, že je študentkou štvrtého ročníka Obchodnej akadémie, takže onedlho sa bude rozhodovať, čo ďalej. (Kreslo v kancelárii svojho otca má už pripravené.) (dv)
