om drese slovenskej reprezentácie je aj Gabika Sabolová z Prešova. Ona i jen kolegyne si vyskúšali považskobystrický ľad. „Ženy už patria k hokeju, či sa to chlapom páči alebo nie. Aj v našom mužstve hrajú nad 14 rokov s ostaršením, horná veková hranica neexistuje. Začínala som s bratom v prípravke, vtedy ešte nebola možnosť pokračovať s chlapcami ďalej, ako teraz. Pár rokov sa s hokejom stretala v pasívnej podobe, no keď vznikal v meste klub združujúci dievčatá, otec našiel inzerát a povedal mi: Vyskúšaj! Už to bude jedenásť rokov, čo hrávam,“ tvrdí blonďavá slečna v brnení, ktoré svedčí viac mužom.
„Baby s hokejkami už nie sú na smiech, majú svoju ligu i majstrovstvá sveta, čo je pre mužov však stále neobvyklé. Bývalý tréner bol pri začiatkoch ženskej hádzanej, na ktorú sa pozerali všetci skepticky. Čo tam tie baby robia? Dnes je to profesionálny šport, nik sa už nad tým nepozastavuje, že ho hrajú aj ženy. Myslím si, že ak šport človeka baví, môže ho robiť. Ak niečo vie a dá sa na to pozerať, prečo nie?“ Darčeky nakúpené Gabika počas nášho rozhovoru ešte nemala, no dúfala že v Považskej Bystrici niečo kúpi. „Čomu dáva prednosť? Snažím sa darček napasovať na danú osobu, čo by sa jej hodilo, páčilo... A ako u nás vyzerá slávnostná vianočná večera? Oblátky s medom, bubáľky (upečené kysnuté cesto namočené s mliekom a makom), kapustnica a filé so šalátom. Nie, kapra nejedávame. Má priveľa kostí. Keď som bola malá, nemal ho kto zabiť, a tak som ho chcela pustiť do Torysy.“ A aké má Gabika hokejové predsavzatia? „Mali by sme postúpiť na MS najvyššej kategórie, aby ženský hokej na Slovensku napredoval. Stačí?“
