Ilava – Vlnu nevôle u obyvateľov Nálepkovej ulice vyvolalo rozhodnutie mestského zastupiteľstva o predaji pozemku firme Investil, ktorá na ňom chce postaviť viacpodlažný obytný dom. „Chcú stavať v uzavretom priestore. Už pred rokmi sme si ho upravili, vysadili stromy, vypestovali záhony, sušíme tam prádlo, pretože naše byty nemajú balkóny,“ rozčuľujú sa. Podstata problému tkvie aj v niečom inom. V garážach, ktoré sú v tesnej blízkosti bytoviek. Boli bez povolenia postavené pred mnohými rokmi. Pred niekoľkými mesiacmi si ich chceli majitelia zlegalizovať. Žiadosť o odpredaj pozemkov pod nimi však poslanci v októbri zamietli. „V liste z mestského úradu je napísané, že naše žiadosti boli zamietnuté, z dôvodu rešpektovania ochranného pásma diaľkového elektrického vedenia a plynu. Naša garáž predsa pod vysokým napätím nestojí. A keby sa na ňu ochranné pásmo aj vzťahovalo, pre novú bytovku potom neplatí?“ pýta sa Zuzana Sýkorová. „Pod obytným domom majú byť garáže. Keď urobia prístupovú cestu k nim, pomaly nebudeme mať ani kadiaľ chodiť. A to už nehovorím o parkovaní. Každé sídlisko má parkoviská. Naše je výnimkou. Autá stoja na ulici, blokujú premávku. Keby náhodou niekto potreboval lekársku pomoc, cez víkend nemá sanitka šancu dostať sa ku vchodu. Všetky sú zatarasené autami. A teraz k nim pribudnú ďalšie,“ pridáva sa Ladislav Behro.
Rozhorčení obyvatelia nespokojnosť vyjadrili aj petíciou. Aj keď podľa hlavného kontrolóra Jozefa Tichého zákonom stanovené náležitosti nespĺňala, poslanci sa s ňou oboznámili. Ich rozhodovanie ale neovplyvnila, rovnako ako apelovanie na ich zdravý úsudok zo strany občanov dotknutej časti mesta: „Idete schvaľovať predaj pozemku a ešte neviete, aká vysoká bude budova. Hovorí sa o deviatich až pätnástich bytoch. Veď to môže byť aj štvorposchodová budova, ktorá úplne zatieni niektoré byty, čím ich znehodnotí.“ Ani táto pripomienka nemala vplyv na konečné rozhodnutie. Predaj 350 metrov štvorcových po 200 korún za štvorcový meter poslanci schválili. Primátor mesta Pavol Čiernik to považuje za ústretovosť zo strany. „Keď sme predali väznici alebo obyvateľom mesta byty za takú istú cenu ako pred šiestimi rokmi, ani cena pozemku by nemala hneď na začiatku investorovi zviazať ruky. Mesto nemá na výber. V územnom pláne sú síce lokality určené na výstavbu, ale pozemky sú v súkromných rukách. Ich cena sa však príchodom nových investorov do Ilavy zvýšila. Predaj nemôžeme brať ako komerčnú záležitosť, ani ako sociálnu. Ale musíme brať ohľad aj na budúcich nájomníkov alebo vlastníkov bytov, pretože cena pozemku sa vždy premietne do ich ceny,“ odmietol názor, že dvesto korún za meter štvorcový je málo.“
Obyvatelia Nálepkovej ulice len krútia hlavou: „Prečo neponúkli pozemok za túto cenu nám? Boli by sme si ho kúpili.“ No aj napriek rozhodnutiu sa však nevzdávajú. Z. Sýkorová, ktorá je predsedníčkou petičnej komisie, tvrdí: „Ak bude treba, postavíme si aj stany a budeme v nich bývať. Demolačnú čatu sem nepustíme. Veď naše byty po postavení bytovky ocenia nulovou hodnotou, budú tmavé, pred nimi žiadne voľné priestory.“ (vž)
