bra svedkom ďalšieho krstu. Ten absolvuje nové CD, ktoré ponúka desať skladieb o láske či bežnom živote. Krstným otcom bude Allan Mikušek, známy hlavne priaznivcom country. Nováčikom medzi majiteľmi aspoň jedného nosiča sa stala Lucia Dudáková z Domaniže. „Texty i hudbu som zložila sama, s aranžmánmi pomohol a hlavné slovo pri konečnej fáze mixovania mal Peter Hajšo v dubnickom štúdiu.“ Lucia začala spievať od mala, a hoci ju matka presviedčala k hraniu na husle, tie napokon nezvíťazili. Paradoxom je, že dnes si ich hocikedy požičia od sestry Danky, ktorá sa na CD objavila tiež. „K slovu sa dostal klavír, ktorý mi bol milší, s ktorým som absolvovala dva cykly. Hudba ma prestávala oslovovať, nechcela som ísť na „konzervu“. Potom „prišla“ gitara. Bolo to v 8. triede na základke. Účel bol jednoduchý – chata so spolužiakmi. Začala som troma akordami a „pesničkami od ohníčka“. Presťahovali sme sa do Domaniže, boli prázdniny a ja som nikoho nepoznala,“ spomína Lucia. Vo svojom kráľovstve v podkroví, začala tvoriť na otcovej starej gitare. „O tom, čo som prežila, čo ma trápilo, kto ma nahneval či sklamal. „Hore“ mám väčšiu vnútornú pohodu, svoje súkromie,“ ukazuje Lucka smerom k podkroviu, kde nás na chvíľku vpustí „okukať“ a nasať zvláštnu atmosféru. Všetky nové piesne zahrala najskôr mame Danke, ktorá bola jej prvou poslucháčkou i kritičkou. Neskôr kamarátkam, známym. „Na CD sú texty okorenené skupinou, ktorá zostala utajená. Je to fórum hudobníkov, ktoré sa dalo dohromady, zahralo... Či je táto forma pre mňa prijateľnejšia? Bola som sama, chcela som, aby moje texty či hudbu prežívali viacerí, Aj preto hľadám momentálne sprievodnú skupinu.“
Prečo sa napokon rozhodla mladá žena z Domaniže pre vydanie CD? „Vedela som, že musím ísť ďalej, je to úvod sna malého dievčaťa, uvidíme, čo bude ďalej...“ Hudobná budúcnosť na Luciu stále čaká, ale ona chce normálne pracovať a brať hudbu ako koníček. Po ukončení konzervatória by mala nasledovať vysoká škola. „Nevie si predstaviť sama seba ako profesionálnu speváčku. Viem, čo by to asi obnášalo, ale zatiaľ nad tým ani nerozmýšľam!“
