ac ako 5000 odborníkov v stavebných i autoopravárenských profesiách. Najvýraznejšia zmena v jej celkovom zameraní a charaktere nastala v školskom roku 1991/92, kedy sa v SOU okrem murárov, inštalatérov, hodinárov a automechanikov začali vyučovať aj iné stavebné profesie – stolár, tesár, klampiar, maliar, elektromechanik. Úspešnému zavedeniu týchto odborov veľmi napomohla výstavba vlastného Centra odbornej prípravy v Považskom Podhradí, kde sa žiaci v cvičných podmienkach môžu oboznámiť so všetkými základnými činnosťami v odbore. Táto skutočnosť je zvlášť dôležitá v čase celkovej stagnácie stavebníctva.
K výraznému rozvoju nášho SOU nemalou mierou prispelo i to, že v rámci medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Nemeckom, prezentovanej projektom TZIT, bolo v roku 1993 u nás otvorené jedno z prvých počítačových CAD centier a počítačové laboratórium zamerané na projektovanie v stavebníctve.
Tak sme sa ako jedna z prvých škôl na Slovensku vôbec stali miestom počítačového vzdelávania. Projekt TZIT však týmto neskončil, dnes už má svoje pokračovanie v spojení s projektom Ministerstva školstva SR a Slov. telekomunikácií INFOVEK. Už viac ako tri roky majú žiaci našej školy bezproblémový prístup k internetu. Som rada, že spolupráca s nemeckým partnerom ukončením tohto projektu neskončila. Práve prebiehajúcu dostavbu dielní sme v tom čase vďaka ich výraznej finančnej pomoci mohli využiť na vytvorenie regionálneho odborného centra prípravy v stavebných profesiách. Jedným z neuveriteľných výsledkov projektu SR1 bolo zavedenie nového 3-ročného učebného odboru montér suchých stavieb do slovenského odborného školstva v roku 1996. A keďže tvorivý potenciál učiteľov a majstrov odbornej prípravy našej školy je naozaj veľký, aj napriek skepticizmu viacerých sa nám podarilo upraviť aj učebné osnovy iných stavebných profesií v intenciách doby a celosvetového zamerania stavebníctva. A že sa to naozaj vyplatilo, to dnes dokazujú naše výsledky na rôznych súťažiach.
Život a existenciu školy však nepredstavujú len súťaže - práve naopak - ony sú len akousi nadstavbou každodenného snaženia pedagogických pracovníkov dobre pripraviť našich absolventov do dnešného náročného života po všetkých stránkach. A že to nie je jednoduché, to dnes vidia nielen tí, ktorí v školstve našli priestor pre svoju realizáciu. Je však na škodu nás všetkých, že sa od ústnej proklamácie potreby pomoci školstvu nedokážeme v našej súčasnej slovenskej spoločnosti posunúť ďalej.
