h zachováva spomienky na školu, spolužiakov, učiteľov. Oživuje ich každá fotografia, list či stretnutie. Spomienky na chvíle prežité v školských laviciach, za katedrou sa obnovili aj u bývalých žiakov, pedagógov i ďalších zamestnancov Združenej strednej školy odevnej v Púchove, ktorí prijali pozvanie na oslavy 60. výročia založenia školy. „Zišli sme sa preto, aby sme si pripomenuli tradíciu vzdelávania na hornom Považí i prácu všetkých, ktorí sa podieľali na výchove tisícok absolventov,“ privítal ich riaditeľ školy PaedDr. Miroslav Kubičár. „Škola vznikla v roku 1943 ako Rolného škola práce. Jej cieľom bolo pripraviť kvalifikovaných pracovníkov pre rozvíjajúci sa odevný priemysel. Na vtedajšiu výzvu Mladí chlapci, hláste sa prihlásilo viac ako päťsto mládencov, z ktorých prijali tridsaťtri. Dnes sme túto vetu použili aj my, aby sme po šesťdesiatich rokoch pozvali prvých absolventov školy na našu oslavu. Som rád, že traja z nich naše pozvanie prijali.“
Jaroslav Bôtoš, Fridrich Suchý a Jozef Puškár si zaspomínali na školu nielen pri pohľade na historické fotografie. Chvíle za šijacím strojom im pripomenula aj módna prehliadka, počas ktorej boli prezentované najúspešnejšie modely a kolekcie súčasných žiakov. Na vlastné oči sa presvedčili, že vyučovací proces je dnes diametrálne odlišný od ich školských čias. Potvrdil to aj Michal Dohňanský, ktorý prežíval učňovské chvíle koncom päťdesiatych rokov. „Učili sme sa najmä konfekčnú výrobu, dnes je to už individuálna výroba. Bolo to vidieť aj počas módnej prehliadky. Jedno však zostáva. Krajčírstvo je najmä ženským remeslom. Aj ja, keď som sa učil, boli sme v triede len traja chlapci.“ Iné skúsenosti s učňovskými rokmi má Jozef Nosko. Tie sa začali v druhej polovici štyridsiatych rokov. Vtedy bolo krajčírstvo viac mužskou záležitosťou. So smiechom toto obdobie nazval prípravou na vojenčinu. „Škola bola internátna a musím povedať, že sme mali polovojenskú výchovu. Na druhej strane, nemusel som od rodičov pýtať ani korunu. Všetko sme mali zaplatené, lebo sme aj pracovali vo výrobe. Teraz je to veru iné. Pomaly nestačíme deťom dávať peniaze na školu.“
Vytvárajúce sa hlúčiky po skončení módnej prehliadky napovedali, že bývalí i súčasní odeváci si majú vždy čo povedať. Šesťdesiate výročie školy to potvrdilo. (vž)