príležitosti Medzinárodného dňa bielej palice. V tento deň boli dobrovoľní spolupracovníci, oblečení do tričiek s logom zbierky vybavení pútačom v tvare veľkej bielej pastelky. V stovke miest ponúkali za dvadsať korún, alebo prípadný dobrovoľný príspevok originálne biele pastelky - ako symbol sveta neviditeľných línií, symbol sveta nevidiacich a prejav ľudskej ušľachtilosti a solidarity. Čierna plocha na zviditeľnenie bielych línií na priloženom letáčiku zase symbolizuje existenciu možností riešenia situácií nevidiacich a slabozrakých ľudí.
Viac ako dve tisíc ľudí sa v tento deň spája, aby pomohli nevidiacim a slabozrakým. Medzi týmito dobrovoľnými pomocníkmi boli študenti stredných a vysokých škôl, pracovníci a členovia Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), mnohí z nich sami ťažko zrakovo postihnutí. Takmer každý z nás niekedy na vlastnej koži zažil tú chvíľku neistoty a strachu pri pohybe na slepo - keď napríklad na schodoch zrazu zhaslo svetlo alebo pri hre „na slepú babu“. Žijú však medzi nami ľudia, ktorí sa bez zraku musia zaobísť 24 hodín denne. I tie najobyčajnejšie činnosti všedného dňa potom vyžadujú veľa odhodlania, pevnej vôle a sústredenia a tiež značnú dávku špeciálnych zručností. Nestačí len zobrať slepeckú palicu a vyraziť von. Dobré zvládnutie priestorovej orientácie a samostatného pohybu je otázkou niekoľkých mesiacov intenzívneho tréningu. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie žije na celom svete asi 180 miliónov ľudí s vážnym zrakovým postihnutím, z toho viac než 40 miliónov nevidiacich. Napriek pokroku v medicíne a preventívnym opatreniam toto číslo neustále narastá,“ hovorí sa vo vyhlásení ÚNSS.
Celonárodná zbierka pod názvom Biela pastelka neobišla ani náš región. Biele pastelky a letáčiky ponúkali väčšinou študenti. „Chceli sme jednoducho pomôcť, nič viac k nášmu presvedčeniu predávať pastelky hovoriť asi nemusím,“ skonštatovala Andrea Daníšková pred Priorom v Považskej Bystrici. Tá predala niekoľko krabíc ceruziek v Považskej Bystrici za pár hodín. „Niektorí okoloidúci vedia, o čo ide, iným to vysvetlíme,“ dodala Silvia Čučiaková.
Kupujúcich bolo veru dosť a pri trojici dievčín sa vytvoril neraz hlúčik, ktorý prilákal ďalších zvedavcov. „Sme študentky zdravotníčky, a tak vieme, o čo ide,“ tvrdila Katarína Kamasová. Ceruzky kupovali starí i mladí. „Treba pomôcť, veď dvadsať korún nie je až tak veľa,“ skonštatovala Janka Petríková z Novej Dubnice, podávajúc dvadsaťkorunáčku. Mala pravdu. Symbolická suma pomôže tým, pre ktorých sa stala tma bežnou realitou života. Celonárodná verejná zbierka na podporu ťažko zrakovo postihnutých ľudí potrvá do 15. novembra 2003 a aj keď ste si nestihli kúpiť pastelku, môžete podporiť zbierku zaslaním dobrovoľného príspevku na účet číslo 4030016212/3100. (mk)