rí z nás spomínajú na uplynulé horúce leto. Aké vlastne bolo? I s touto otázkou sme sa obrátili na RNDr. Alojza Koníčka, vedúceho Prírodného hydrologického laboratória v Považskej Bystrici – Kunovci.
To, že bolo jedným z najteplejších za posledné desaťročia je každému viacmenej známe. Možno iba dodať, že uplynulé leto bolo aj jedno z najsuchších.
Na základe vyhodnotených údajov zaznamenaných Prírodným hydrologickým laboratóriom v Považskej Bystrici - Kunovci z obdobia rokov 1965 – 2002 bolo leto najteplejšie za posledných 40 rokov.
Priemerné dlhodobé mesačné teploty vzduchu za obdobie rokov 1965-2002: jún 16,7 oC, júl 17,9 oC, august 17,4 oC, september 13,0 oC. Priemerné mesačné teploty vzduchu tohtoročného leta: jún 20,6 oC, júl 19,6 oC, august 19,7 oC, september 13,7 oC (pre lepšiu interpretáciu sú vo výsledkoch zahrnuté i dni v mesiacoch jún – do 21. 6. a september – od 22. 9. ktoré nepatria do astronomického leta). Tretíkrát od r. 1965 sa stalo, že najteplejším mesiacom bol jún, a nie júl alebo august, ako to vo väčšine rokov býva.
Dlhodobý normál v počte letných dní (keď maximálna denná teplota vzduchu dosiahne 25 oC a viac): je 33 dní. Počas tohtoročného leta bolo zaznamenaných až 62 letných dní. Skorý nástup leta signalizovali už 2 letné dni, ktoré sa vyskytli už v apríli (29. a 30. 4.).
V dlhodobom horizonte pripadá na letné obdobie v priemere 14 dní s teplotou 30 oC a viac – tzv. tropických dní. V roku 2003 bolo zaznamenaných až 32 tropických dní. Za zmienku stojí, že už v máji sa vyskytli 3 tropické dni (1. tropický deň v tomto roku pripadol na 7. máj). Absolútne najvyššia teplota vzduchu v roku 2003 bola zaznamenaná 1. júla a 14. augusta, kedy v oboch dňoch ortuť teplomera v meteorologickej búdke vystúpila na 33,5 oC.
Priemerný mesačný úhrn zrážok z hľadiska dlhodobých normálov v jednotlivých mesiacoch bol nasledujúci: jún: 97,7 mm, júl: 87,8 mm, august: 78,3 mm, september: 66,0 mm zrážok (1 mm zrážok = 1 liter/m2). V tomto roku spadlo: v júni 24,9 mm, v júli 82,7 mm, v auguste 9,6 mm (iba 12,3 % mesačného normálu), v septembri 41,6 mm. To znamená, že za tieto mesiace napršalo spolu 158,8 mm, čo je iba 48 % zrážok, ktoré spadnú počas „normálneho leta“.
Zrozumiteľnejšie - hlavne pre záhradkárov a poľnohospodárov uvediem zrážkový deficit v tomto prípade za I.- III. kvartál. Kým v dlhodobom priemere spadne za mesiace január – september v priemere 576,8 mm zrážok, v tomto roku bol úhrn zrážok v rovnakom období iba 357,2 mm. Takýto deficit zrážok (takmer 220 mm), sa zákonite musel prejaviť na komplexe vzájomných vzťahov v systéme pôda-rastlina-atmosféra, na kolobehu vody v prírode. Z tých najpodstatnejších a najviditeľnejších prejavov nedostatku zrážok (v spojení s vysokými teplotami vzduchu) v tomto roku, možno uviesť: znížené výnosy obilnín a iných poľnohospodárskych plodín, minimálne prietoky prípadne i vyschlé korytá najmä na malých tokoch – v našom najbližšom okolí sa to prejavilo napr. na Mošteníku, Galanovci, Domanižanke a iných, výrazný pokles hladín podzemných vôd, zníženie výdatnosti prameňov, čo v prípade využívaní vlastných studní ako zdroja pitnej vody spôsobovalo jej akútny nedostatok.
Podľa názorov viacerých hydrológov a klimatológov jednou z hlavných príčin tzv. extremnít (teplotné a zrážkové extrémy, veterné smršte, prívalové dažde s krúpobitím a iné), sú súčasné prebiehajúce klimatické zmeny. (or)