aliancii má informačná kampaň vlády. S členstvom v NATO súhlasilo v júli 63 percent ľudí, názor väčšiny je však veľmi ľahko ovplyvniteľný medzinárodným alebo vnútropolitickým vývojom. Z rozsiahleho prieskumu, ktorý predchádzal vládnej kampani, tiež vyplýva, že Slováci idú do aliancie plní predsudkov a mýtov. Mnohí si neuvedomujú, že budeme môcť zablokovať rozhodnutie NATO alebo sú presvedčení, že sa musíme podieľať na každej vojenskej akcii. Až 78 percent si myslí, že spojenci by nám v prípade napadnutia pomohli, postaviť sa na ich obranu by však bolo ochotných len 45 percent opýtaných. Napriek vysokej podpore členstvu považuje 65 percent Slovákov NATO za pakt, podobný komunistickej Varšavskej zmluve. Až 71 percent by uprednostnilo, keby sa SR starala len sama o seba. Severoatlantická aliancia nie je pre ľudí prioritnou témou. V prvom rade ich zaujíma sociálna a ekonomická situácia, dôchodky a zdravotníctvo. Kým Európska únia je dôležitá pre 46 percent občanov, NATO len pre dve percentá. Pocit bezpečnosti rastie a je na úrovni obdobia komunizmu.
Len tretina opýtaných vedela identifikovať hrozby. Z nich 29 percent ich vidí na Strednom a Blízkom Východe, 22 percent v Iraku, terorizmu sa obáva 18 percent. Ohrozenie zo strany Maďarska pociťuje 13 percent, z Ruska šesť a z USA päť percent. Ako konštatoval sociológ Ivan Gabal, v slovenskej spoločnosti nie je zhoda na medzinárodnom zakotvení SR, preto je aj podpora členstvu v aliancii kolísavá. Ocenil snahu vlády posilniť informačnou aktivitou spoločenský konsenzus a zvýšiť jej schopnosť znášať záväzky kolektívnej obrany. Medzinárodnú bezpečnosť vnímajú Slováci oddelene od národnej, ktorú ale považujú za vec profesionálnych vojakov. Len 23 percent opýtaných mužov by bolo ochotných so zbraňou v ruke brániť svoju krajinu. (SITA)
