Iliavka – Niekoľko dní bojovali hasiči s požiarom lesného porastu na vrchu Vlčinec v Iliavke. Ohnivý živel začal v listnatom lese vystrájať v sobotu 20. septembra v popoludňajších hodinách. Lesné požiare patria k veľmi zákerným. Presvedčili sa o tom aj privolaní hasiči. Keď odchádzali z Iliavky späť na hasičskú stanicu, oheň bol uhasený. Silný vietor však rozdúchal skryté ložiská a požiar opäť začal naberať na sile. Záchranná jednotka sa musela vrátiť späť. Hasenie jej komplikoval ťažko dostupný terén. „V noci sme po hadiciach zišli dole. Museli sme sa skrývať za stromy, pretože padali skaly, horiace stromy. Horiace kusy zaleteli niekoľko desiatok metrov od nás, takže sme znovu museli naťahovať hadice a hasiť. Až ráno sme zistili, kadiaľ sme išli,“ hovorí Vojtech Kázmer z dubnickej hasičskej stanice. Suchý terén bol doslova živnou pôdou pre oheň. „Vedeli sme, že sami zásah nezvládneme, a tak sme zavolali výpomoc.“
Hasičov v Iliavke začalo pribúdať, pretože začala horieť celá plocha. Padajúce horiace pne vytvárali nové ohniská. Boj s ohňom začal z dvoch strán. Zhora z vrchu i odspodu. „Najhoršie je, že popri koreňoch sa oheň prenáša na ďalšie miesta. Hľadať nové ložiská je veľmi prácne a zdĺhavé, pretože treba každú hromadu prehrabať, zahasiť. Situáciu sťažuje aj nedostatok vody. Vozíme ju v cisternách až z derivačného kanála Váhu,“ vysvetľoval Milan Trnka, veliteľ dubnickej hasičskej stanice, ktorý v utorok koordinoval výmenu unavených hasičov za nové posily. Okrem Dubničanov a Trenčanov prišli na pomoc aj hasiči z Považskej Bystrice, Bánoviec, NVÚ Ilava.
(Pokračovanie na 2. strane)
Malý požiar sa v noci zmenil na najväčší v tomto roku v Trenčianskom kraji
(Dokončenie z 1. strany)
Do hasenia sa okrem dobrovoľných hasičov z Iliavky a Hornej Poruby pripojili aj ich kolegovia z Bolešova, Pruského, Košeckého Podhradia. Cisterna za cisternou vozila vodu, ale stále jej bolo málo. Len v utorok spotrebovali takmer päťdesiat cisterien. Naťahané hadice po hore by ste mohli merať na kilometre. V tento deň s ohňom bojovalo skoro deväťdesiat ľudí. „V noci sa musia hasiči sťahovať do bezpečnej vzdialenosti a nemôžu sa vykonávať lokalizačné a likvidačné práce. Práve v tomto čase sa zdvíha vietor a požiar sa rozširuje. Padajú stromy, kamene, ktoré môžu veľmi ľahko spôsobiť zranenie. Padajúce kamene už dvoch ľudí zranili,“ informuje nás Anton Miko z krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru. Pri rozhovore, rovnako ako všetci hasiči, neustále sledoval horu. Napadané lístie vyzeralo navonok nedotknuté, ale oheň bol nevyspytateľný. Mnohokrát sa museli hasiči vracať už na uhasené miesta, pretože spod pňov alebo lístia opäť vyrazili ohnivé jazyky. „Pracujem ako hasič už štrnásť rokov, ale takýto požiar si nepamätám,“ krútil hlavou Ján Vančo z Považskej Bystrice. Na podobný si spomínal Michal Jurdík, krajský riaditeľ hasičov: „Takýto veľký požiar sme mali v Pružine v 1983. Rozsahom bol väčší, ale podmienky, čo sa týka dostupnosti, boli rovnaké. V horskom masíve sa veľmi ťažko pohybovalo, bol nedostupný pre techniku.“
Túžbou všetkých bolo, aby začalo konečne pršať. Ich želanie sa splnilo v stredu v noci. „Dážď nám trochu pomohol, ale oheň úplne neuhasil. Na druhej strane skomplikoval výjazd cisterien do kopca. Požiar sme zlikvidovali vo štvrtok doobeda,“ mohol skonštatovať riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru plk. Ing. Michal Jurdík. Konečne si oddýchli obyvatelia Iliavky i Hornej Poruby, ku ktorej sa oheň tiež začal približovať. Príčina požiaru zatiaľ nie je známa, ale všetci hasiči sa zhodli v jednom – má ho na svedomí nezodpovedný človek. Keby zákaz vstupu do lesov trval a striktne sa dodržiaval, mohlo sa predísť veľkým škodám. Materiálne sa vyčísliť dajú. Horšie je to s ekologickými... (vž)
