Spisovateľ a rezbár Štefan Meliš sa dožil v uplynulých dňoch „sedemdesiatpäťky“ Od detstva mal rád rozprávky a najmä povesti. Tie, ktoré neboli zapísané v žiadnych knihách. Najviac ich zmapoval z papradnianskej doliny, ale i marikovskej a štiavnickej, niekoľko i zo Strážovských vrchov. Po rokoch zbierka narástla. Matici slovenskej v Martine v roku 1985 daroval 10 zošitov a pamätníkov povestí /asi 180/ a tiež detských rečňovaniek, vykríkaniek a detských hier. Po roku 1988 už ako dôchodca povestiam venoval ešte väčšiu pozornosť. Postupne vznikla jeho súkromná edícia: Povesti z našich dolín, Šmatonohový chlieb, Povesti z hôr a dolín, Helelo, helelo, Rozprávky spoza pece, Naše povesti I.- III, Príbehy z našej doliny, Rozprávky a povesti, Strašný Muromar, Kráľ Matej pod Manínom, Priehrštie povestí, Považské povesti, Poklad v peci, Rozprávky.
V roku 2002 Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine vydalo knihu ním zozbieraných povestí Kráľ Matej pod Manínom. Splnila sa tak jeho túžba – povesti získané od ľudí sa vracajú medzi nich. Už v mladosti mu prirástla k srdcu archeológia a história. Zo slovenských dejín sa najviac zaujímal o dávne predhistorické obdobie od doby kamennej až po stredovek.
V roku 1958 vo vtedy zátopovej oblasti Nosickej vodnej nádrže sa zoznámil s archeológom Dr. Antonom Petrovským Šichmanom. Na jeho podnet prešiel kopce a doliny v okolí Sverepca a objavil do dvesto staroslovanských mohýl roztrúsených v lesoch na návršiach, všetky zakreslil a začal spolupracovať s Považským múzeom v Žiline. Stal sa i členom Slovenskej archeologickej spoločnosti a externým spolupracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre. V okolí Považskej Bystrice sa mu podarilo objaviť asi osemdesiat archeologických lokalít. Na jeho podnet vznikol pri MO Matice slovenskej v Považskej Bystrici archeologický krúžok. Bol jeho predsedom i kronikárom. Azda najväčším úspechom krúžku bolo nájdenie keltskej unikátnej striebornej mince na Prednej Hôrke v Jasenici, nález železných veľkomoravských hrivien v Dolnej Marikovej a mnoho ďalších predmetov. Nachádzajú sa v Považskom múzeu v Budatíne, vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici – Orlovom, niektoré sa dostali do Archeologického múzea púchovskej kultúry, ba i do Archeologického ústavu SAV v Nitre. Svojou krásou ho očarili aj staré mince. Začal ich zbierať, poznávať ich históriu a výtvarnú hodnotu. Spoločne s ďalšími zberateľmi založil numizmatický krúžok pri vtedajšom Závodnom klube Považských strojární. V roku 1972 vznikla z krúžku samostatná pobočka Slovenskej numizmatickej spoločnosti. Aj v súčasnosti je jej čestným členom. Pri svojich potulkách prírodou, od ľudí, ktorých stretával, získaval mená vŕškov, lesov, polí, polôh a zapisoval ich. Pre onomastickú komisiu pri Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra zmapoval chotárne názvy viacerých obcí z Považia.
Rád píše, číta a tiež publikuje. Venuje sa histórii obce Papradno, v ktorej prežil svoje detstvo, spracoval informácie o spôsobe života jej obyvateľov, zapisoval príslovia, porekadlá, povedačky, detské hry, rečňovanky, archaické slová.
K rezbárstvu ho priviedla jeho lásku k drevu. Samorasty, ktoré našiel v prírode, upravoval, začal vyrezávať obrazy do lipovej dosky a črpáky. Postupne prešiel na figurálnu drevorezbu. Zobrazoval postavy dedinčanov pri práci, bačov, pytliakov, ženy v kroji, neskoršie rozprávkové figúrky i malé súsošia: Lomidreva a Loktibradu, Železníka, Myšaciu bundičku a iné. Jeho rezbárskou dielňou bola chalupa v Papradne. Postupne sa púšťal i do náročnejších predlôh: postavy s Veľkomoravskou tematikou, lámanie Svätoplukových prútov, Svätopluk a Svätožizňa, Mojmír I., Mojmír II., Rastislav, Cyril a Metod.
Vyrezával prevažne z lipového dreva, ale vyskúšal i jelšu, topoľ, vŕbu, javor, osiku a tvrdý jaseň. Svoje práce prezentoval na mnohých výstavách v Púchove, Čadci, Budatínskom zámku, Ružomberku, Dubnici nad Váhom, Hornej Marikovej, Považskej Bystrici, Trenčíne... So svojimi „figúrkami“ prešiel mnohé obce v regióne Považia. Prichádza do škôl, kultúrnych zariadení, kam prídu deti. Tu im rozloží rozprávkové postavičky, rozpráva rozprávky a ukazuje im, ako ich z dreva tvorí. Deti sú pozorné a jeho teší, že poznajú ľudové rozprávky. V roku 1989 na Folklórnom festivale vo Východnej vytvoril 270 cm vysokého kráľa Svätopluka. Jeho práce sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie a Slovenského národného múzea v Bratislave. História, archeológia, literatúra, genealógia, numizmatika ho sprevádzajú celým jeho životom. Hovorí: „Sú mojou celoživotnou školou. V tejto mojej škole záujmov som sám sebe učiteľom i žiakom.“
Štefan Meliš sa významne zaslúžil o uchovávanie a šírenie ľudovej kultúry Stredného Považia. Nie menej významné sú i jeho zberateľské záujmy, práca amatéra –archeológa, či zručnosť ľudového rezbára. Veľa času venoval jeho obľúbenej literatúre, histórii i práci s drevom, ktoré mu učarovalo dodnes. Vďaka jeho znalostiam, rozprávačskému umeniu, poznaniu histórie a ľudovej kultúry zachovalo sa množstvo vzácnych hodnôt kultúry celého regiónu. V minulých dňoch oslávil významné životné jubileum 75 rokov. Prajeme mu ešte veľa rokov práce na odkrývaní koreňov histórie.
DanielaČižmárová
