z regiónu, ktoré prekvapili
Keď sa koncom leta mala konať v Považskej Bystrici prehliadka regionálnych skupín, zaskočil všetkých, vrátane organizátorov dážď, ktorý dal bodku za kultúrnym letom v meste.
Nik vtedy netušil, že podujatie sa predsa len uskutoční, aj keď bude kapiel menej. Stalo sa. Hoci takmer po mesiaci, stretli sa účinkujúci v považskobystrickom Bunkri. Zoskupení, ktoré ponúkli čo-to zo svojej či cudzej tvorby bolo síce iba päť, no určite mali z čoho rozdávať.
„Rozhodli sme sa rozložiť koncert do dvoch dní. Môžem iba spokojne konštatovať, že všetci zúčastnení sa oproti minulému letu zlepšili, čo je potešiteľné. Predstavili sa kapely, ktoré nemajú prakticky kde hrávať, česť výnimkám,“ skonštatoval režisér programu Majo Mišút. Sobotňajší večer odštartovali najmladší - A koniec. Zoskupenie hráčov medzi dvanásť a štrnásť rokmi odpálilo vystúpenie štyroch generácií. Je potešiteľné, že synovia niekdajších muzikantov dokázali, že „ozajstná“ hudba sa bude hrať aj ďalších „iks“ rokov. Že hudba nebude končiť iba na syntetizátoroch, ale aj na ozajstnom živom hraní.
Príchod Tristany bol jasným znamením, že druhá kapela ponúkne koktail „niečoho silnejšieho“, čo bola samozrejme pravda. Tristana sa priblížila štýlom a poňatím hry už dávno k poloprofesionálnym kapelám. Tým, ktorí sa dostanú k jej premiérovej doske, poteší najmä nová tvár v skupine, spevák Peter Bradáč (skutočne má briadku). Plnokrvní vyznavači Helloween ponúkli pestrú zmes tvrdšieho metalu, ktorý v konečnom dôsledku roztápal samotný Bunker. „Robia to dobre, neprešľapujú na mieste, čo je pre skupinu vždy veľmi dôležité,“ dodáva Majo.
Hoci Vipera nefunguje dlho, ponúkla na záver večera plnohodnotný zážitok z klasického hard rocku. Chalani ukázali, že živé hranie ich baví a štýl a lá Metallica posúva skupinu správnym smerom. Svojským spôsobom ponúknutú hudbu dobre „priškvarili“, čo dalo pesničkám správny šmrnc. Kvalitatívny posun zaznamenala i Vipera, ktorá dokázala, že hranie je pre členov kapely príjemnná životná záležitosť.
Nedeľňajší večer mal iba dve časti. Tá prvá patrila Ascense, ktorej domiešavajú v štúdiu prvé CD. „Pripomína mi to starý No Comment pred desiatimi rokmi. To isté nadšenie, vydavateľ. Prajem chalanom to najlepšie,“ hovorí M. Mišút. Skupina ponúkla originalitu, ktorá sa musela páčiť i divákom. Členom chýba viac koncertovania a vyhranosti, ktorá však príde časom. Dovtedy by si mala kapela držať svoju tvár a nedať sa hocikomu zaškatuľkovať, čo by jej určite neprospelo. Jej obsadenie má individualiti, ktoré sú síce ešte stále nasiaknuté zbytočne vzormi, no výsledný efekt je obdivuhodný.
Záver bol pohodový vďaka Quo machine, ktorí si zahrali schuti revivalové „veci“ kapiel rokov nedávno minulých. Dvojdňový jedálniček ponúkol zaujímavé menu, a tak si mohol vybrať každý, kto prišiel.
