na stránkach nášho týždenníka už stretli. Vystavoval vtedy fotografie prevažne spod hladiny Červeného mora a z cesty na Galapágy. Rok sa stretol s rokom a jeho fotografie sa „objavili“ na výstave v považskobystrickom kine Mier opäť. „Rád sa vraciam tam, kde mám kamarátov, priateľov alebo tam, kde som nafotil niečo pekné alebo to, čo ma zaujalo,“ začína debatu sympatický Martinčan.
Jeho kroky smerujú na Považie hlavne kvôli priateľom z potápačského klubu Wahoo, s ktorými absolvoval niekoľko ciest popod hladiny rôznych morí či oceánov. Tou poslednou bola Afrika, kde sa snažil zachytiť život nielen pod morom, ale i na súši. Kde všade bol naozaj? „Exotických krajín, ktoré som viac pofotil ako pochodil je skutočne veľa. Nemám ich zaznamenané v abecednom poradí, ale pokúsim sa ich vymenovať: Mexiko, Guatemala, Honduras, Belize, Venezuela, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Galapágy, Bolívia, Brazília, Čína, India, Nepál, Indonézia, Malajzia, JAR, Singapúr, Mozambik, Zimbabve, Namíbia, Zambia, Lesotho, Svazijsko, Egypt (pauza), bolo toho skutočne dosť. Ak som na niekoho exotického zabudol, ospravedlňujem sa, snáď ma potom pri najbližšom pobyte za to nevyhostia!“ Svet očami Martina cez objektív je skutočne pozoruhodný, o čom svedčia i snímky na výstave, ktorá potrvá do 12. septembra. „Príhod sa dá zažiť dostatok aj pri fotografovaní. Zadok mi stískalo napríklad po útoku silki žralokov na Galapágach, ktorý sa skončil zožratou dekompresnou bójou. Zážitkom aj pre bohov bolo stretnutie s desiatkou veľrybích žralokov v Mozambiku, ktoré sa nestane kde komu a hocikedy.“ Zo zážitkov by sa dala napísať i kniha, ktorá by bola iba malým prierezom jeho potuliek po celom svete. Ak sa tak stane, máme sa na čo tešiť. Zatiaľ stačí prísť zvedavcom do považskobystrického kina Mier.