Váhom zriaďovateľom deviatich materských škôl, štyroch základných škôl, ZUŠ a CVČ. Základná škola sv. Dominika Savia je cirkevná a má zriaďovateľa Biskupský úrad v Nitre. Keď mesto preberalo od štátu školy a školské zariadenia, dalo by sa povedať – „kupovalo mačku vo vreci“. Vedelo sa totiž, že rozpočet pre školstvo je už niekoľko rokov poddimenzovaný, dlhy na konci roku sa prenášali z roka na rok (i napriek oddlžovaniu), na opravy a údržbu bolo málo peňazí. Keďže základné školy postupne od roku 1997 získavali právnu subjektivitu, aspoň tieto z pridelených financií na prevádzku snažili sa zabezpečiť to najnutnejšie – drobné opravy, revízie a všetko potrebné na chod škôl. Najhoršie na tom boli materské školy, kde pri delimitácii väčšinou chýbalo asi to najdôležitejšie – revízie a následné opravy. V dezolátnom stave boli a sú strechy, na opravu ktorých je potrebných 2 až 3 milióny korún, ktoré nie sú. Strechy sú problémom i základných škôl. A to už nehovorím o „drobnostiach“, ako sú opadnuté obklady, fasády, poškodené oplotenia, zničené linolea v triedach, na chodbách...
Nepamätám si tak zlú finančnú situáciu s financovaním školstva ako v tomto roku. A to viem, o čom hovorím, pretože som bol posledných trinásť rokov riaditeľom dvoch základných škôl v Dubnici nad Váhom. V roku 2003 bolo mestu na prevádzkové náklady škôl ministerstvom financií poukázaných o deväťstotisíc korún menej ako vlani. Najhoršie sú na tom základné školy, ktorým po augustovom zvýšení rozpočtu vydržia finančné prostriedky maximálne do októbra. Čo potom? Dokedy vydržia pri tohtoročných cenách energií? Na energie minú asi osemdesiat percent svojho rozpočtu, no dostali len šesťdesiat z toho, čo v skutočnosti potrebujú. A musia pritom zabezpečovať „povinné“ financovanie: sociálny fond, hygienu, revízie požiarnej techniky, telocvične, plynu, elektrických spotrebičov, nákladných výťahov, bleskozvodu, bezpečnosť prác... Mohol by som menovať ďalšie veci, bez ktorých nie je možné dodržanie aspoň základných náležitostí chodu školy, školského zariadenia. Nemusím ani hovoriť, že dnes dodávatelia všetkých energií sú nekompromisní. Riaditelia škôl a zariadení by vedeli rozprávať, koľkokrát im v roku hrozí odstavenie vody, el. energie, TÚV za včas neuhradené faktúry.
Napriek tomu, že na prevádzku škôl a školských zariadení chýba mestu na tento rok asi 2,5 mil. korún, nový školský rok sa otvorí. Do začiatku októbra vydržíme, no potom, ak mesto nedostane ďalšie financie na prevádzku, bude situácia veľmi zlá. Ministerstvo schválilo na oddlženie školstva 756 miliónov Sk, no potrebných je 1,2 miliardy. Najhoršie na tom je, odkiaľ tieto financie vzali: 300 miliónov zrušením projektu „Vráťme šport do škôl“ – minulý rok sa z tohto projektu opravili stovky striech telocviční na základných a stredných školách a 150 miliónov zrušením kapitálových výdavkov, ktoré boli pôvodne určené a schválené tiež na opravy striech.
V školskom roku 2003/2004 privítajú v základných školách v desiatich triedach do 230 nových prváčikov (zábudlivejší rodičia ešte stále chodia zapisovať svoje deti!), čo je o tridsať menej ako vlani. V porovnaní s minulom školským rokom sa znížil aj celkový počet žiakov a demografický vývoj napovedá, že klesajúci trend bude trvať aj v ďalších rokoch. Od januára má vstúpiť do platnosti nový zákon, podľa ktorého by mali školy dostávať financie podľa počtu žiakov. To bude nútiť zriaďovateľov prehodnotiť využitie súčasných škôl i školských zariadení a skalkulovať si, na čo máme, na čo nie, koľko škôl a školských zariadení z pridelených financií môže mesto prevádzkovať. Som presvedčený, že príslušné ministerstvá ( MŠ a MF SR ) nenechajú padnúť „malé“ školstvo. Čím však dlhšie budú otáľať s dofinancovaním škôl a školských zariadení, tým bude vyššia nervozita nielen v školách, ale hlavne v obciach a mestách. Verím, že to bude čoskoro, aby sa vytvorila atmosféra pre pokojný nový školský rok, možnosť kľudnej práce na školách a spokojnosť detí a rodičov.
Ing. Mgr. Rudolf Vyhňár
vedúci oddelenia školstva MsÚ
