patrí aj folklórny súbor Vršatec. Jeho história sa začala písať pred päťdesiatimi rokmi založením speváckej skupiny. Postupne sa z nej vyvíjal tanečno-spevácky súbor, ktorý si začal získavať dobré meno na Slovensku i v zahraničí. A to všetko sa udialo vďaka mladým ľuďom a študentom, ktorí si zamilovali folklórne umenie a rozhodli sa mu venovať svoje schopnosti i voľný čas. Vymenovať všetkých členov Vršatca by zabralo veľmi veľa miesta, veď v súbore sa počas polstoročnice vystriedalo množstvo ľudí. Za všetkých možno spomenúť aspoň dvoch, ktorí svoj život so súborom spájajú už takmer polovicu storočia. Najskôr ako aktívni účinkujúci, neskôr už v pozadí podieľajú sa neustále na jeho činnosti. Flórku Ladeckú staršia generácia Dubničanov pozná ako tanečníčku, mladšia už ako administratívnu pracovníčku Vršatca. Aj napriek pribúdajúcim rôčkom je stále aktívna, účinne pomáha i pri poriadaní folklórneho festivalu. Takmer rovnako dlhý čas so súborom žije aj Jaroslav Buliš, ktorý od spevu a tanca prešiel ku krojom, a to mu zostalo doposiaľ.
Vršatčania sú vo folklóre pojmom už dlhé roky. Nie všetky boli síce „úrodné“, ale dôležité je, že ich dokázali prežiť bez vážnejšej ujmy a opäť nadviazať na predchádzajúce úspechy. Nedávna účasť na festivale v Šumperku to len potvrdzuje. „Spolu s nami účinkovali aj súbory z dvanástich krajín. Diváci vystúpenia hodnotili vhadzovaním peňazí do nádob, na ktorých boli napísané mená účinkujúcich. Výťažok išiel na charitu. Môžem povedať, že najviac na ňu prispel náš súbor, ktorý od diváckej poroty dostal najvyššiu sumu,“ prezrádza J. Martinka, umelecký vedúci Vršatca. Naprázdno vraj nevyšli ani tanečníci. Tí si pomaškrtili na výbornej torte. Pribrať z nej nestihli. Nielen preto, že každému sa ušiel len kúsok. Kalórie navyše už stihli zlikvidovať pri príprave na dubnický festival i ďalšie vystúpenia, ktoré ich čakajú v najbližšom období. Koncom septembra sa Vršatčania chystajú na zájazd do Mexika, kde sa zúčastnia dvoch festivalov. „Chceme sa predstaviť temperamentnými číslami, ktoré sa divákom páčia. Ešte pred odchodom pripravujeme konkurz na nových členov súboru, aby sme mohli obmieňať tance. Potrebujeme doplniť aj hudbu, chýba nám najmä kontráš,“ dodáva J. Martinka.