Považská Bystrica - Obdobie prázdnin väčšina detí trávi s rodičmi či starými rodičmi. No nie všetky majú túto možnosť. Dosť ich je aj v považskobystrickom charitnom dome na sídlisku SNP. To však neznamená, že prázdniny trávia iba v ňom. „Väčšina detí odišla hneď po skončení školského roka k svojim rodinám. Pre ostatné sme pripravili program tak, aby si voľné dni skutočne užili. Napríklad júl sme mali celý rozcestovaný. Boli sme v Rajeckej Lesnej i Nízkych Tatrách,“ hovorí vedúca zariadenia Oľga Pecíková.
V charitnom dome našlo svoj druhý domov takmer tridsať detí od dvoch do dvadsiatich rokov. Keďže prevažná väčšina je z Považskobystrického a Púchovského okresu, kontakt s rodinou nie je prerušený. „Momentálne nemáme ani jedno dieťa, o ktoré by niekto z rodiny nejavil záujem. Našou prioritou je, aby sme kontaktovali biologickú rodinu. Snažíme sa, aby chodili na návštevy, čím sa udržia rodinné väzby. Vždy nás poteší, keď sa príbuzní zaktivizujú a dieťa sa môže vrátiť k nim. Napríklad tento rok si sestra zobrala do pestúnskej starostlivosti svojich dvoch súrodencov. Pomohlo to i rodičom, ktorí sa akosi zmobilizovali a teraz trávia prázdniny spolu s deťmi,“ spomenula jeden zo šťastnejších prípadov.
Nie všetci však majú takéto šťastie. Prah dospelosti prekročia v domove. So svojím osudom sa vyrovnávajú rôzne. Niektorí sa s ním zmieria, iní sa proti nemu búria svojským spôsobom. „Vlani sme mali šesť dospievajúcich detí. Medzi nimi boli aj traja chlapci, ktorí sa veľmi ťažko vyrovnávali so svojou situáciou, dokonca sa nimi zaoberala i polícia. Nepodarilo sa im ani doštudovať. Len čo dovŕšili osemnásť, odišli. Našťastie, takýchto prípadov nie je veľa, aj keď sa im nedá zabrániť. Dostávame pohľadnice od našich bývalých chovancov, snažíme sa s nimi udržiavať kontakt, pomáhať im pri prvých krokoch v samostatnom živote. Dosť ich prišlo aj na stretnutie, ktoré sme zorganizovali vlani. Dve dievčence prišli dokonca i so svojimi deťmi,“ pokračuje O. Pecíková. Jedným dychom však dodáva, že nech je starostlivosť v domove akokoľvek dobrá, nikdy nedokáže nahradiť pravú rodinnú atmosféru. (vž)
