Gejza Sádecký zo Sádočného sa roky s obľubou venuje maľovaniu erbov obcí. Medzi dvoma stovkami sa nachádza aj erb rodu Sádeckých. V minulosti patril medzi najznámejšie zemianske rody v Trenčianskej župe. „Okrem iného som si prečítal i popis erbu. Namaľoval som ho, a keď som videl kópiu originálu z 18. storočia z budapeštianskeho múzea, zhoda bola na 99 percent,“ hovorí. Kópiu mu doniesol zrejme prastarý rodák a krajan Gejza Sádecký-Kardoš z Budapešti.
„To ma inšpirovalo k hľadaniu rodokmeňa. Spracoval som históriu rodu Sádeckých, ktorého rodostrom siaha do roku 1263. Rod Sádeckých sa rozdelil na vetvy – Kardoš, Michálek, Závodný... Niektoré vymreli. Vetva Kardoš má svoj erb a pamätnú mramorovú tabuľu v domanižskom kostole. Každá z vetví Sádeckých, či je to vo Švajčiarsku, v Rakúsku, v Maďarsku, USA, či v Malých Ledniciach a Žiline, každý si môže podľa rodostromu nájsť nadväznosť na svojich predkov. Treba však, aby boli známe tri generácie dozadu po otcoch“, tvrdí G. Sádecký. On si svoju vetvu našiel, a tým „zablúdil“ do 13. storočia. „Vďaka štúdiu archívnych materiálov v maďarčine, som čo-to pochytil z tohto jazyka, avšak na prekladanie súvislého textu, moje slovníky nestačili a pomoc kamaráta bola vítaná,“ dopĺňa informácie G. Sádecký. (zum)