V letných podvečeroch, v týchto časoch horúčav, si na terasách reštaurácií radi posedíme. Či už intímnejšie alebo s kamarátmi. Zrejme sa stalo pravidlom, že sa vám do uší vtiera neidentifikovateľná hudba najsilnejších decibelov alebo vysielanie niektorej z rozhlasových staníc. Vravy v týchto priestoroch je tiež nadostač. Nakoniec, keď nie som v tínedžerskom veku, nelahodí mi to. Hlasné reproduktory asi však zapchávajú uši aj obsluhujúcemu personálu. Jednoducho nepočujú objednávku. Kývnutie? Môžete mávať na nich koľko chcete s medzinárodným výrazom na perách „noch ein mal“. To mi najviac prekáža. Nabudúce si zoberiem píšťalku. Tá niekedy zaberá aj na futbalovom ihrisku, či v policajtových ústach pri riadení dopravy. (por)