Miestne lesy majú pôvod vďaka semenám v Nemecku a Tirolsku Pruské – Panstvo Königseggovcov v Pruskom a Ilave malo kedysi jedného majiteľa, ale tvorilo vlastne dve hospodárske jednotky. V polovici 15. storočia jednotlivé obce a ich chotáre boli rozdelené na panstvo Pruské, ktoré tvorili Bohunice, Červený Kameň, Dulov – Nová Ves, Krivoklát, Mikušovce, Vršatecké Podhradie, Pruské, Slavnica, Sedmerovec a Tuchyňa – bývalé Vršatecké panstvo. Panstvu Ilava patrili obce Beluša, Ilava, Iliavka, Klobušice, Lieskovec, Podvažie, Prejta a Kameničany. Po prvej svetovej vojne, kedy nastali zmeny nielen politické, Königseggovské panstvo prešlo do rúk nových majiteľov. Časť bola odpredaná miestnym obyvateľom, časť prevzala štátna správa a časť prevzala Pozemková úverová banka v Budapešti. Banka v roku 1924 svoje majetky prenajala Považskému cukrovaru v Trenčianskej Teplej, ale ešte pred vypršaním nájomnej zmluvy svoje majetky predala Dunajskej banke v Bratislave.
Vráťme sa však do histórie panstva Königseggovcov. Správu svojich majetkov mali na starosti provizér, ktorý stál v čele hospodárstva, pokladník a lesníci. Od roku 1855 majitelia túto štruktúru zmenili a a vytvorili novú, ktorá im lepšie a operatívnejšie pomohla riadiť celý kolos majetkov. Vytvorili sa funkcie riaditeľ, dvaja obilníci, pokladník a lesníci. Ani takáto štruktúra po čase panstvu nevyhovovala, preto ju v roku 1873 zmenili. V Pruskom si vytvorili lesný inšpektorát, ktorý spravoval tri lesné správy v Lieskovci, Sedmerovci a Zápechovej (časť Červeného Kameňa). Jedným z hájnikov v tejto lesnej správe bol dlhé roky Jozef Kvasnica z Bolešova. Hájovňa, v ktorej aj s rodinou žil, je už dávno zbúraná. Pozoruhodné bolo, že deti hájnikov bývajúcich na Zápechovej ako aj deti niektorých osadníkov z tejto časti Červeného Kameňa navštevovali školu v Nedašovej Lhote na Morave. Revír v Sedmerovci, obhospodaroval celkom 2117 katastrálnych jutár. Z tejto lesnej výmery rastúcich na pieskovcovom podklade boli listnaté porasty na výmere 1375 jutár a ihličnaté porasty na 742 jutrách. Zaujímavé bolo aj založenie jednotlivých porastov lesnej správy Sedmerovca. Listnaté dreviny tvorili buk 80, dub 10, breza 3,5 a osika 1 percento, ihličnaté dreviny zastupovali smrek 43, jedľa 24, borovica 32 a smrekovec 1 percento.
Na základe cisárskeho patentu z 2. marca 1853 časť lesných porastov dostali urbarialisti a stali sa majetkom podielnikov. Lesníci však vykonávali odborný dozor pri pestovaní lesa a ťažbe dreva, prípadne si urbárnici ustanovili vlastného hájnika. V tom čase sa uskutočnila aj komasácia pozemkov. Panstvo v období feudalizmu aj neskôr svojim hájnikom platilo za ulovenú zver. Sadzby boli stanovené podľa druhov ulovenej zveriny prípadne podľa kvality. Zajac a jariabok vyšli na 8 denárov, jarabica 6 – 7 denárov, mladá srna 30, líška 40, veľká srna, malý diviak a vlk 50, kuna 60, veľký diviak 80 denárov.
Mzdy robotníkov pri lesných prácach boli naozaj mizerné a líšili sa podľa ročného obdobia. V roku 1869 boli od 1. októbra do 31. marca 16-30 grajciarov a v druhej časti roka 20-40 grajciarov. Poddaní dostávali ročne na jednu usadlosť deväť siah – 30,7 plnometrov stavebného alebo palivového dreva bez raždia. Zákazov a povinností poddaných bolo neúrekom. V lese nesmeli pásť dobytok, loviť zver, zbierať raždie. To bolo súčasťou naturálnej odmeny poddaných, ktorí so sedliakmi a hofiermi, ak mali poťahy, museli panstvu doviezť ročne šesť fúr dreva.
Pre zveľaďovanie lesa mali vybudované aj lesné škôlky. Pretože Königsegg bol zdatným hospodárom, dovážal si kvalitné smrekové semeno z Würtenbergu a smrekovcové z Tirolska. Bukovo – jedľové porasty v tom čase boli vo veku 120 – 200 rokov a pre revír Sedmerovec bol roku 1870 vypracovaný hospodársky plán. Zaujímavosťou je, že vodné píly sa v okolí Pruského zriaďovali už okolo roku 1600. Vtedy ich bolo viacero v Púchovskej doline, listinné pramene dokladujú, že v tomto roku píly určite boli v Dohňanoch, Lúkach, Dubkovej, Záriečí a Zubáku. V roku 1608 v Hornej Súči, Trenčianskej Teplej, Piechove... Píly sa nezriaďovali len pre porez dreva, ale silu vody prostredníctvom mlynského kola zároveň využívali pre pohon valchy a stúp na lisovanie oleja. Takáto píla sa najdlhšie udržala v Červenom Kameni a funguje vlastne až dodnes, no v zmodernizovanej podobe s elektrickým pohonom. (ela)