uvačky po chodníkoch. Najmä pred obchodnými domami, dokonca aj v priestoroch budov, kde sídlia firmy či inštitúcie. Na niektorých miestach sa žuvačky len tak vynímajú jedna vedľa druhej. Sivé fľaky sa časom menia na čierne a oku veru nelahodia. Niekde, prilepené žuvačky na podlahe odstraňujú akýmsi špeciálnym škrabákom. „Zaráža ma, že som sa nestretol s upozornením či na výveske, alebo prostredníctvom rozhlasu v obchodných domoch, super-hypermarketoch, aby návštevníci žuvačku neodhadzovali na zem, ale do odpadového koša,“ píše Jozef Kráľ. Ďalej uvažuje nad tým, prečo tento nešvár vzrastá medzi mládežou i dospelými, prečo chýba väčšia iniciatíva aktívnych zo životného prostredia, nevynímajúc ani školy.
Kam žuvačka patrí? Napríklad na každom obale plátku je jasný farebný piktogram – z úst do papiera, ... a do koša!
„Myslím si, že provokatívne „omieľanie“ žuvačiek nie je vhodné ani v dopravných prostriedkoch. Ale, ak si už osvojíme tento „moderný doplnok“, dbajme všetci, aby naše okolie a verejné priestranstvo boli čisté,“ končí príspevok J. Kráľ.
