„Mám síce ekonomické vzdelanie, ale vôbec k povolaniu ekonómky neinklinujem,“ prezradila nám Považskobystričanka Soňa Kardošová, speváčka a choreografka, ktorá „vychovala“ už majstrov Slovenska i sveta.
Už odmalička ju priťahovala hudba. Ako päťročná začala spievať vo vokálnej skupine Doska. Vtedy možno ani netušila, že verejné vystúpenia sa jej neskôr vrátia. „Ešte v detstve som ich absolvovala tak veľa, že sa stali pre mňa bežnou záležitosťou, takže s trémou nemám vôbec problémy,“ odpovedá na otázku, čo prežíva pred vystúpením. Nemala ju ani pred účinkovaním v Národnom divadle, kde spievala spolu s Jankom Palom, ani pred súťažami či inými vystúpeniami. Jej meno poznajú najmä v Považskej Bystrici. Duo s Jozefom Kováčom a Boccelliho skladby zanechávajú v každom poslucháčovi skutočne umelecký zážitok. Aj keď uznanie divákov Soni prináša uspokojenie, nie je celkom naplnením jej túžby. Tou je prejsť na profesionálnu dráhu. „Síce sa za profesionálku po toľkých vystúpeniach už považujem, ale ešte stále mi k tomu niečo chýba,“ smeje sa. Vie, o čom hovorí. K tomu, aby prenikla na hudobnú scénu v širšom meradle, potrebuje najprv vydať CD so svojimi skladbami. Momentálne to skúša s holandským vydavateľom. „Skladby na CD sú ako ušité pre mňa. Vyhovujú mi melodické piesne v štýle amerického R´nB, avšak nájsť na Slovensku skladateľa je doslova umenie. Na prekvapenie, nakoniec som ho našla v našom regióne. Piesne mi skladajú a textujú Milan Chudý, Ľubo Košút a Juraj Adamec. Zatiaľ som sa s nimi na verejnosti nepredstavila, čakám, kým vyjde CD.“
Sonin prirodzený talent sa prejavil aj v choreografii. Zaujímavé je, že v tejto oblasti je skôr samoukom. Pri vypracovávaní jednotlivých kompozícií sa riadila viac citom a srdcom ako odbornou literatúrou. A podarilo sa. S jej tanečnou kompozíciou získala Petra Baculíková titul majsterky Slovenska. „Peťu poznám už sedem rokov, takže som vychádzala z toho, čo je schopná zvládnuť. Je výbušná i temperamentná, čo som preniesla aj do jednotlivých prvkov. Výhodou pre ňu je veľká fyzická zdatnosť a pružnosť,“ rozpráva ďalej. Podobne je to aj s Andrejom Kardošom, ktorý tento rok získal titul majstra Slovenska. „Človek musí mať dobré priestorové videnie, ovládať tanečné prvky a najmä poznať tanečníka, pre ktorého sa choreografia robí. Keby som do nej vniesla niečo násilné, čo nezodpovedá jeho osobnosti, bolo by to určite poznať,“ hovorí. Aj napriek úspechom v tejto oblasti však ešte nie je celkom spokojná. Chce ešte ďalej študovať a popritom vychovať ďalšieho majstra. Nádej vkladá do detského tanečného súboru Stella. „Takže hranica vydaja sa opäť posúva, tentoraz na tridsať rokov,“ dodáva s úsmevom umelkyňa a učiteľka v SZUŠ, pre ktorú sa záľuba stala povolaním. (vž)
