„Som len hovorca a navigátor. Šoféruje manželka!“ Tak nás privítal na malú debatu František Valšuba z posádky najstaršieho vozidla na Veterán Rallye Slovakia 2003. Jeho Tatra 11, vyrobená v roku 1924, má toho za sebou už veru dosť. „Som šiestym majiteľom auta, ktoré som kúpil v roku 1972. Už o dva roky sme absolvovali spoločne s priateľmi Veľkú ruskú jazdu spoľahlivosti, ktorú sme okopírovali po fabrickom jazdcovi Tatry Josefovi Veřmiřovskom. Ten ju šiel päťdesiat rokov pred nami, takže sme naša jazda bola takou okrúhlou spomienkou.“ Cesta z bývalého Petrohradu cez Moskvu, Kaukaz a s otáčkou v Tbilisi mala viac ako jedenásťtisíc kilometrov. „Fotili sme sa tam, kde to robil presne pred polstoročím Veřmiřovský. Snímky z Červeného námestia nám mali pomôcť o pár rokov, čo sme vtedy ešte netušili,“ dodáva pán František. Jeho detské sny, či knihy Jana Eskima Welzla o Aljaške ho primäli k plánu cesty na americký kontinent. „V expedícii nebol ani jeden komunista, a tak sme museli vysvetľovať úradom, prečo práve Amerika. Niekedy to bolo veľmi ponižujúce, no zabrali fotky z cesty po vtedajšom ZSSR. Napokon sme sa z Francúzska dostali loďou do New Yorku. Prvých šesťtisíc kilometrov sme tak mali úspešne za sebou, ale čakala nás oveľa dlhšia „štreka“. Štyri vozy ju napokon zvládli a musím povedať, že najmenej technických problémov mala práve naša Tatra 11. Na cestu dlhú 24 056 kilometrov nám zostalo aj po štvrťstoročí množstvo zážitkov, spomienok či fotografií. Momentálne máme najazdených 830 tisíc kilometrov,“ dodáva manželka Jana. Historické vozidlá sa zvyknú dediť. Rovnako je tomu i u Valšubovcov. „Máme dve dcéry, ktoré jazdia zatiaľ pod naším dozorom. Viete však, že baby motorom veľmi nerozumejú, takže spoľahnúť sa na ne stopercentne nemôžem,“ končí náš rozhovor František Valšuba a plánuje ďalšiu cestu starej Tatry, ktorá oslávi o rok svojuosemdesiatku.