,,Je pravda, že doma sme takéto lahôdky nemávali, ale musím povedať, že mi to ani vôbec nechýbalo...“ zasmial sa slobodník Ján Majerčík z Domaniže - Kardošovej Viesky, keď si vo štvrtok 19. júna vyberal v zimnej záhrade bratislavského Prezidentského paláca medzi vajíčkami s kaviárom, lososovými plátkami, šunkovými rolkami, plnenými jablkami a ďalšími delikatesami.
V ten deň totiž prezident a hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR Rudolf Schuster vyznamenával a potom hostil príslušníkov slovenskej jednotky chemickej, radiačnej a biologickej ochrany, ktorá sa prednedávnom vrátila z Kuvajtu a Iraku. ,,Už nikdy viac, toľko strachu by som nechcela zažiť, za tie peniaze mi to nestojí...“ energicky argumentovala predsedovi parlamentu Pavlovi Hrušovskému a predsedovi Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR Róbertovi Kaliňákovi Jánova manželka Ingrid. Mimochodom – koľko zarábajú naši mierotvorcovia?
V Kuvajte a Iraku, vo vojnových podmienkach, to bolo od 2150 dolárov pre základné funkcie až po približne 3000 pre veliteľa. V Eritrei, kde sú skutočne extrémne klimatické podmienky, no relatívny pokoj zbraní, majú vodiči 988 dolárov a veliteľ okolo 2200. Na Cypre je to ešte o niečo menej. V Afganistane zase o trochu viac. V porovnaní s vojakmi zo západných armád sú samozrejme tieto sumy nižšie. No na druhej strane napríklad s Ukrajincami, kde sa pohybujú okolo 300 či 500 dolárov, to nie je najmenej.
Tak či tak – pani Ingrid spomína, ako počas vojny s Irakom sedela s troma deťmi pred televízorom alebo počúvali azda každé rozhlasové správy. Báli sa len jediného – že sa niektorému Slovákovi voľačo stane – a bude to Janko. Pritom Ján Majerčík, ani nie tridsaťročný vyučený inštalatér, nie je v misiách vôbec zelenáč. Už v roku 1999 vycestoval zo svojho Práporu okamžitej reakcie z Martina do misie AFOR v Albánsku a potom bol v misii KFOR v Kosove.
No a čo bolo najťažšie v Kuvajte a Iraku pre slobodníka Majerčíka, ktorý tam pôsobil ako vodič cisterny s vodou? ,,Samozrejme, cez vojnu bolo medzi nami aj dosť strachu. Po vojne zase nechýbala nervozita a podnebie – to tiež nesedelo azda nikomu z nás...,“ hovorí chlap s takmer kulturisticky vyšportovanou postavou. Vysvetľuje, že mimo služby aj dva razy do dňa zašiel do poľnej posilňovne, pretože práve dvíhanie činiek je pre neho jedným z dobrých spôsobov, ako odbúrať stres. No a na čo sa najviac teší doma? V prvom rade na svoju rodinu - a na halušky a sviečkovú. (palvit)
