„Ak o niečo hrám, som vo svojej koži“ Dubnickí hokejisti strávili časť prípravy na novú sezónu na sústredení na Bumbálke. Aj teraz patria medzi favoritov na postup. Hoci... „Klubová filozofia je trochu iná, no nik sa postupu nebráni. Dohodli sme sa, že viac priestoru by mali dostať mladí hráči. Podľa výsledkov sa zariadime. Musím sa však priznať, že ja zvlášť som vo svojej koži vtedy, ak o niečo hrám. Spôsob prípravy a dianie okolo klubu smerujú k tomu, aby sa hral v Dubnici dynamickejší hokej ako v minulosti,“ hovorí nový kormidelník Ján Šimčík. Ďalšou novou tvárou na striedačke je jeho asistent Marián Velček. „Zmenilo sa aj to, že na posty juniorského a dorasteneckého trénera prišli ľudia mimo domácich zdrojov. Prezident tým sleduje zvýšenie kvality tréningového procesu, ako aj trošku profesionálneho vzťahu. Nemyslím tým, že domáci neboli profíci, ale tréner mimo domova venuje viac času hokeju. M. Velček pracoval so mnou dva roky v Prešove, kde sme postúpili. Poznám ho, jeho charakterové vlastnosti, čo zavážilo. Taktiež je vyštudovaný odborník. Počas prípravného obdobia je asistentom, keď však začne pracovať so svojím celkom, vrátime sa k otvorenej otázke asistenta,“ tvrdí J. Šimčík. V Dubnici trénuje zatiaľ 27 hráčov. „Dlho som nevidel Sakaláša. Niektorí mladíci si myslia, že sme v dobe kamennej a berú tréning na ľahkú váhu. Mohol by som spomenúť ďalšieho hráča, ktorý si myslí, že prerazí iným spôsobom, ako je tréning. Mladí nemôžu trénovať sami, musia dostať do organizmu to, čo mu patrí, je to jasné. Zaberáme a v tíme je dobrá atmosféra. Nemám rád veľké slova, všetko ukáže ľad. Náznaky prípravy sú však dobré.
Preferujem dve sústredenia. V treťom týždni mája a podobne v júni. V podmienkach Dubnice sme siahli po tom druhom. Je to vyvrcholenie prípravného obdobia, zameraného na špeciálnu časť, pretože model zaťaženia sa redukuje na prácu do jednej minúty, čo je zaťaženie jedného striedania. Dôležité je i to, že hráči potrebujú vypadnúť zo zabehnutého prostredia. Sme sami, vzťahy sa kryštalizujú, vylaďujú, podľa mojich skúseností to má pozitívny vplyv na mužstvo. Vidieť to v nehokejových situáciách, ktoré sú často ťažké. Vôľové vlastnosti vidíme priamo v akcii, a to dokreslí charakter hráča. To podstatné v ňom teda máme zmapované,“ dodáva Šimčík. Podľa jeho slov Dubnica hrať Interligu určite nebude, pretože v stave, v akom je preferovaná, mužstvu nepomôže. „Dohodnutých máme zatiaľ 11 prípravných zápasov. Nitra, Skalica, Kroměříž, Szekesfehervár, Prievidza, Topoľčany... Z každého rožku trošku. Chceli sme viac extraligových mužstiev, ale tie chcú hrať hlavne s extraligistami. Verím že to bude stačiť na rozohranie.“
Podľa slov trénera by mal byť kapitán jeho predĺženou rukou v kabíne, musia ho brať i hráči a musí byť hokejovo zdatný. Medzi ním a coachom musí byť superdôvera. Kapitánsku pásku bude s najväčšou pravdepodobnosťou nosiť opäť Štefan Žitňanský, druhý hráč kanadského bodovania v minulej sezóne. Je najstarší, má množstvo skúseností. „Sezóna bude ťažká a postupový kľúč je iný. Treba sa dostať do finále, a tam sa uvidí,“ tvrdí Štefan. Podľa nového trénera musia v klube porozmýšľať aj o posilnení postov. Zatiaľ prišiel gólman Roland Gabaš, no nové tváre sa žiadajú aj do obrany a na post stredného útočníka. „Ak by sme v tomto duchu pracovali ďalej, verím že ťažkú robotu pretavíme do majstrovských stretnutí. Želám si, aby sa dubnický štadión zaplnil viac divákmi. Bol som postupovým súperom Dubnice viackrát a vtedy zimák žil. Je to smelé, ale želám si to! Chcem veľa?“ pýta sa Ján Šimčík. (mk)
