„Vážnosť a obľúbenosť dychovej hudby je najmä v západnej Európe veľká, čo sa už o Slovensku povedať nedá,“ tvrdí Mgr. Michal Bróska. Považská Bystrica – Poľský Rybnik hostil 13. – 15. júna XII. ročník veľkého medzinárodného festivalu dychových hudieb – Zlatá lýra 2003. O jeho význame svedčí, že je podporovaný poľským ministerstvom kultúry. V silnej medzinárodnej konkurencii reprezentovala Slovensko Dychová hudba základnej umeleckej školy v Považskej Bystrici pod vedením Mgr. Michala Brósku. „Na základe vlaňajšieho víťazstva na Pádivého Trenčíne, kde sme získali zlaté pásmo, nás Ministerstvo kultúry SR nominovalo na túto významnú súťaž. Okrem nás súťažilo deväť orchestrov z Francúzska, Švajčiarska, Litvy, Grécka, Českej republiky a štyri z Poľska,“ hovorí vedúci súboru Mgr. M. Bróska, ktorý nám priblížil tri poľské dni.
S plným nasadením
Bystričania si takmer neoddýchli, pretože ihneď po príchode sa zúčastnili tradičného sprievodu mestom, ktorý končil na veľkom priestranstve s porotou, hosťami a predstaviteľmi mesta. Všetky orchestre hrali vopred pripravené skladby, každú dirigoval niekto iný. Za Slovensko držal v ruke taktovku Marián Belobrad. Po vlastných znelkách večer nasledovala nesúťažná prehliadka v zábavnom duchu v malom amfiteátri s voľným programom a banketom.
Aplauz vždy teší
„Ráno sme sa presunuli do veľkého kultúrneho domu, kde začala samotná súťaž. Vystúpili sme ako druhí s piatimi skladbami: Intrada od Ikova Kopáčika, Pozdrav Venuši od Václava Maňasa mladšieho, Koncert pre flautu a dychový orchester od Adama Hudeca so sólistkou Veronikou Makovou, West Side Story Leonarda Bernsteina a El Cumbanchero od Rafaela Hernandeza. Myslím, že sme vybrali dobre, čo dokazoval aj veľký aplauz poslucháčov. Po súťaži sme vystupovali spolu so Švajčiarmi v Žoroch a Swierklanoch, kde sme vždy odohrali po jednom koncerte pre miestnych i hostí, čo malo veľký úspech.“
Dobrá správa
„Ráno nás čakala 200 kilometrov dlhá cesta do Dabroweho Gorniczeku, kde orchestre a mažoretky vystupovali vo veľkom showprograme. Po návrate do rybnického teatra, kde bolo vyhodnotenie, nás milo prekvapili hostesky, ktoré nás mali na starosti, správou o víťazstve. Dostali sme nielen Zlatú lýru pre najlepší orchester, čo je naším doteraz najväčším úspechom, ale rovnakú poctu si vyslúžila aj Veronika Maková.“
Hovoriť o kvalite súťaže bolo aj takému skúsenému hudobníkovi ťažké, pretože orchestre menili miesta a vzájomne sa takmer nepočuli. Túto vymoženosť mala iba medzinárodná porota, ktorá hodnotila kvalitu, výber repertoára, interpretáciu, zvukovú farebnosť, súhru, dynamiku... “Konkurentov sme počuli iba na nesúťažnej úvodnej prehliadke. Veľmi sa nám páčil český orchester z Příbora, ktorých sme tipovali na prvenstvo, boli sme radi, že nám tip nevyšiel,“ smeje sa vedúci.
Na podobných festivaloch sa možno stretnúť nielen s neznámymi skladbami, ale nadväzujú sa aj kontakty. „Podmienkou bolo, že v repertoári musí byť skladba domáceho autora. Všade kde sme vystupovali, sa naše vystúpenia páčili, pretože sme výber skladieb nepodcenili. Myslím, že sme dobre reprezentovali štát, ale aj mesto, ktoré má o našu prácu záujem.“
Orchester dostal neoficiálne pozvanie na XIII. ročník ako čestný hosť v galaprograme a nesúťažných vystúpeniach. V tomto roku vystúpi ešte na XXIV. ročníku Pádivého Trenčína a v októbri chce hrať v Ostrave medzi špičkovými európskymi orchestrami. (jš)
