Text hymny znie...
Slovenská hymna vznikla ako burcujúca pieseň v boji proti utláčateľom z pera Alexandra Matušku v 19. storočí. Poznáme ju všetci. Ale spievame ju správne? Ešte pred rokom 1989 jej text znel: „...zastavme sa bratia...“ Trochu nereálne, najmä keď si uvedomíme, že mala to byť burcujúca pieseň. Asi ťažko niekto, kto sa zastaví, súpera zastraší. Po tomto roku sa inkriminovaný text zmenil na „zastavme ich bratia“. Táto verzia má už hlavu aj pätu. Preto ju s veľkou radosťou spievame najmä v máji, keď nás k tomu „nútia“ naši hokejisti.
Originál hymny však znie inak. Podľa textológa profesora Libu sa aj v Matuškových papieroch nachádza verzia „...zostavme sa bratia...“ To znie asi najreálnejšie. V roku 1844, teda v čase vzniku tohto textu nemali Slováci dostatočnú silu, aby sa vojensky alebo násilným odporom postavili proti Uhorsku. Preto Alexander Matuška vyzýva na zmobilizovanie a hlavne toľkokrát aj dnes nedostatočné zjednotenie. Keď budeme jednotní, naša sila bude väčšia. Každopádne pekný úmysel. Škoda len, že to až dodnes málokedy dokážeme. Teda s výnimkou hokeja. Keď budete najbližšie spievať hymnu, skúste si tam potichu vložiť slová z Matuškovho originálu a sami si odpovedať, či majú logiku alebo nie. Veď keď máme dve missky, môžeme mať aj tri verzie hymny. Peter Kravčák
Nie je skládka ako skládka
Je samozrejmé, že pri každej stavbe je kopa neporiadku. No dôležité je, kde a ako sa uskladňuje. V nejednom prípade slúži na zasypanie vykopaných jám alebo rigolov.
Množstvo stavebného odpadu je aj v okolí novej bytovky na považskobystrickom sídlisku Rozkvet. Nájdete ho aj v jame nad garážami. „Chápem, že ju chcú zahrnúť. Podstatné však je čo, všetko v nej nájdete – kusy asfaltu, gumu... Ja osobne som niekoľko rokov pracoval v Čechách na mnohých stavbách, ale to, čo je nahádzané v tejto jame, by si tam nikto nedovolil zahrnúť hlinou. Takýto odpad patrí predsa na skládku. A to už nehovorím o tom, že hlina zanáša rigol, ktorý slúži na odtok vody nad garážami. Dosť máme problémy s ich nešťastným umiestnením v kopci, a keď sa k tomu pridá ešte zvýšené vlhnutie stien, lebo dažďová voda nemá kam odtekať... Škoda hovoriť,“ vzdychol si pán, ktorý má v blízkosti novopostaveného domu garáž.
Ktovie, či odpad zostane tam, kde je alebo zmizne. Jedno je ale isté. Rovnú strechu garáží využívajú aj deti. A tie zvedavosť priláka hocikam. Aj na túto nezabezpečenú „skládku“... (vi)
Prekvapenia takmer denne
Zvyčajne viem hovoriť, že už ma asi len máločo dokáže prekvapiť. Ale mýliť sa je ľudské. Presvedčila som sa o tom v sobotu večer pri ceste na sídlisko Rozkvet. Zdolať stúpanie je pre mnohých cyklistov fyzicky náročné. Jeden mladík sa však rozhodol tento problém vyriešiť svojsky. Schoval sa za autobus. Nie preto, aby bol v závetrí. Jednoducho sa naň prilepil, aby sa nemusel namáhať šliapaním do pedálov. Našťastie autobus nemusel prudko zastavovať. Inak si neviem predstaviť, čo by sa mohlo stať. Trpeli by asi dvaja - nevinný vodič i hazardér cyklista. (vž)
