Malí gentlemani
Ani by človek neveril, koľko sa v podvečer zíde asi tak desaťročných chalanov. Hotové dve mužstvá! Na považskobystrickom sídlisku Stred, ale nielen tu, medzi panelákmi „holdujú“ koženej. Že to berú vážne, svedčí tiež skóre, ktoré býva zvyčajne aj dvojciferné. Dirigentom, rozhodcom, trénerom tak pre domácich, ako aj hostí je pán Dušan. Len čo zaparkuje za barákom po príchode z firmy, čaká ho netrpezlivá chasa s otázkou: „Ideme?“ Medzi nimi sa Patrik futbalu venuje rok, rád má aj hokej „pri Centrume“, zaúča sa do basseballu. Jeho rovesník Duško, aj keď patrí k najmenším, raz je na poste brankára, inokedy strieľa góly. I ďalší – Jožko, Matúš, Miro, Michal... dodržiavajú nielen futbalové pravidlá, ale aj spoločenské. V mužstve nemôžu byť tí, ktorí sa vyjadrujú hrubo, neslušne. Zato je „červená“! (por) Ad/ Satro iba pre roduverných?
Myslím, že nemá zmysel komentovať úvod článku. Autor Petr Jágrik má výhrady voči správaniu sa pracovníčky na stredisku. To dnes už určite nezistíme, či to bolo tak alebo inak, možno je pravda niekde uprostred. No aj napriek tomu by som sa chcel pánovi Jágrikovi v mene našej spoločnosti ospravedlniť.
Čo sa týka záverečnej časti článku o nekalých praktikách v podnikaní, pán Jágrik, tak to by som si na vašom mieste najskôr overil! Že to bolo tak napísané na teletexte STV1, to neznamená, že znenie zodpovedá skutočnosti. Naša spoločnosť mala súhlas na šírenie Novy v rozvodoch TKR do mája 2002, a ešte pred uplynutím platnosti žiadala vedenie Novy o uzatvorenie novej zmluvy aj za cenu spoplatnenia vedenej stanice. Vedenie Novy bolo informované o pokračovaní šírenia stanice v našich rozvodoch, lenže na naše dopisy nereflektovalo, takže sme to brali ako súhlas. Prvé zareagovanie prišlo až 5/2003 a v ňom si vedenie Novy neželá, aby sa Nova šírila v káblových rozvodoch akéhokoľvek operátora na Slovensku. Na základe tohto listu sme Novu vyradili z ponuky. Takže, také je vysvetlenie, prečo Nova nie je v ponuke rozvodov (zatiaľ) našej spoločnosti. Za Satro, s. r. o. nečitateľný podpis Chce byť Picassom? „Novodobí „picassovia“ sa objavujú stále,“ napadne nás pri pohľade na grafitti na stenách budov. A čuduj sa svete. Jeden takýto umelecký pokus sa objavil aj na vchodových dverách do budovy, kde sídli naša redakcia. Autor (ktovie, či to nebol náhodou autoportrét) sa zrejme obával, že si jeho výtvor nikto nevšimne, a tak vo štvrtok 5. júna okolo deviatej hodiny ráno radšej uzamkol vchod. Mal smolu. Náš hosť si pri odchode kresbu vôbec nevšimol, zarazili ho len zamknuté dvere. Až keď sme odomykali, jeho pohľad zablúdil na „umelecké dielo“, ohodnotil ho: „Neviem, načo to ktosi kreslil, nech sa pozrie do zrkadla.“ (vi)
