Jozef Božetech Klemens (1817-1883) Tento rok si pripomenieme 190. výročie narodenia „pružinského“ dušpastiera Štefana Závodníka (1. 9. 1813 Horná Poruba – 12. 3. 1885 Pružina): za nezabudnuteľné zásluhy, ktoré si získal ako horlivý kňaz, neohrozený národovec, národný buditeľ, vlastenecký učiteľ, oduševnený osvetový pracovník, úprimný spisovateľ, príkladný hospodár a veľký ľudomil (Pružina 1272 – 1997. História a súčasnosť) patrí mu veľká úcta a vďaka nás všetkých. Keď v adventnom čase roku 1850, na deň Nepoškvrneného počatia P. Márie začína tu pod Strážovom účinkovať, prichádzajúc sem na výslovnú žiadosť nitrianskeho biskupa, zisťuje, že jediný kostol rozsiahlej farnosti je v dezolátnom stave, púšťa sa do práce. Prikročí k jeho reštaurovaniu a výmaľbe. Značnú starosť robí mu filiálka Mojtín. Živo si uvedomuje veľkú vzdialenosť od pružinskej fary a chrámu i ťažkú dostupnosť Mojtína po zlej poľnej ceste, rovnako aj nepriaznivé dôsledky tejto situácie pre nábožensko-mravný život mojtínskych veriacich. Rozhodol sa vybojovať pre vysoko položenú obec faru s kostolom a školou – „za rozmnoženie cti a slávy Božej, za povznesenie časného a večného blahobytu ľudu slovenského“. Napriek ťažkostiam Závodník nepovoľuje v úsilí a roku 1867 položí a vysvätí základný kameň pod stavbu jednoloďového dvojvežového Kostola sv. Cyrila a Metoda na Motíne. Veže majú symbolizovať našich vierozvestcov, no vrchnosťou je povolená iba jedna... Po jeho posviacke sú tu zas obvinenia z jeho zasvätenia „cudzím svätcom“. Pravdepodobne preto - uvažuje spomenutá publikácia, opierajúca sa o. i. o Hohošov životopis Š. Závodníka z roku 1931 a historickú štúdiu ThLic. V. Rašovca z roku 1971 – v tom istom roku zakúpil pre kostol dva veľké obrazy Nepoškvrneného počatia a sv. Štefana, uhorského kráľa, oba od „štúrovského a matičného“ maliara Jozefa Božetecha Klemensa. Aj obraz patrónov božieho stánku, svätých solúnskych bratov, umiestnený na hlavnom oltári, namaľoval roku 1871 Klemens. Roku 1876 Závodník ako dekan pružinského dištriktu uvádza na Mojtíne A. Lédayho, správcu farnosti.
Pri príležitosti sviatosti birmovania v máji 1860 nitriansky biskup Roškováni položil a posvätil v Pružine základný kameň novej kalvárie Umučenie Pána a zároveň Sedembolestnej P. Márie. Mala jedenásť kaplniek a osemnásť obrazov (80 x 55 cm), ktoré na plech namaľoval J. B. Klemens. Pružinský kostol si opäť (v r. 1867 – 74) vyžiadal dôkladnejšiu opravu a horlivý a obetavý dušpastier venuje mu veľké zarámované obrazy: jeden mariánsky, druhý sv. Jozefa. Oba, dnes už nezvestné, sú pravdepodobne tiež z dielne liptovskosvätomikulášskeho rodáka.
Závodník, súc nadšený šíriteľ úcty k Ružencovej P. Márii, v „priateľskom liste“ adresovanom diecéznemu kňazstvu vyslovuje snahu vybudovať v Pružine osobitné centrum úcty - akési pútnické miesto na túto počesť. Tak 1. októbra 1876 posvätí základný kameň priestrannej kaplnky s loďou štvorcového pôdorysu a polkruhovou svätyňou. Klemens namaľoval pre ňu oltárny obraz P. Márie Ružencovej. Madonu s malým Ježiškom sediacim na oblakoch. Matka podáva ruženec sv. Dominikovi a chlapček sv. Kataríne Sienskej s tŕňovou korunou na hlave. Čoskoro pribudli v obci ďalšie kaplnky – sv. Žofie a sv. Jána Nepomuckého so svätcovými relikviami ako darom pražského arcibiskupa pružinskému farárovi. Roku 1880 sú renovované Klemensove olejomaľby Kalvárie. Pri príležitosti 120. výročia smrti velikána slovenského výtvarného umenia, ktorého meno „stojí čestne vedľa Petra Bohúňa“ kladieme si otázku: Aký bol beh života Jozefa Božetecha? Odpoveď možno nájsť v obšírnejšom medailóne literárneho historika Š. Krčméryho, postavenom na reminiscenciách Klemensovho syna Jozefa, no treba nám už byť stručnejšími, a tak nazrime aspoň do Literárneho odkazu Žiliny (Žilina – dejiny a prítomnosť. 1975) Š. A. Brezányho.
J. B. Klemens sa narodil 8. marca 1817. Po štúdiach na malirskej akadémii v stovežatej Prahe (1837 – 45) pôsobil v rodisku, časom i na kniežacom lýceu v Belehrade (1853), kde sa venoval aj sochárstvu. Neskôr bol profesorom kreslenia na žilinskej reálke (1856 - 63) a v meste pod Dubňom si získal veľkú vážnosť. V závere života prešiel do Banskej Bystrice. Svoju pozemskú púť skončil 17. januára 1883, keď „trpel viac rokov veľmi bolestnou chorobou a po nevydarených operáciách na kameň“ umrel vo Viedni, kde je v Zentralfriedhofe i pochovaný.
Príspevok spred troch desaťročí o slovenskom umelcovi a vedcovi hovorí o „významnom publicistovi, maliarovi, geológovi a botanikovi“, členovi prírodovedných spoločností a geologických ústavov v Pešti a vo Viedni. Vybudoval si veľkú floristickú a geologickú zbierku, mal aj technické nadanie (model stroja poháňaného teplým vzduchom). Značnú časť svojho času venoval maľbe, portrétujúc Ľ. Štúra, A. Sládkoviča, Š. Moysesa, K. Kuzmányho či nášho Štefana Závodníka.(nyi)