Sobota, 24. september, 2022 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Cykloputovanie strateným rajom

Obyvatelia, ktorí žijú v klimatických podmienkach ako má Slovensko a nie sú práve veľkí cestovatelia, si len ťažko vedia predstaviť krajinu, ktorá je po celý rok sviežo zelená, kde teplota ani v noci neklesne pod 18 stupňov. Ľudia majú na domoch namiesto skiel len drevené žalúzie, ošípané uviazané na reťazí ako u nás psov a po celý rok sa môžu kúpať v blankytných vodách Atlantického oceánu alebo Karibiku, prípadne vo vodách Mexického zálivu, alebo priezračných vodách miestnych riek.

Všade majú kohútov

SkryťVypnúť reklamu

U nás bolo 15. januára asi mínus desať stupňov, keď sme sa s priateľmi prepravovali aj s bicyklami na letisko do Prahy, aby sme nastúpili do lietadla. To nás cez Madrid dopravilo do Havany. Po asi desaťhodinovom lete sme konečne uvideli svetlá Havany, o ktorých písal aj Hemingway v slávnej poviedke Starec a more. Po presune taxíkom z letiska do mesta sme sa ubytovali na priváte. Po krátkej noci nás zobudilo kikiríkanie kohútov, pretože vo štvrti Miramar, v ktorej sme bývali, inak diplomatická a noblesná štvrť, chovali snáď v každom dome sliepky a kohúta. Ráno sme vybalili starostlivo zabalené bicykle z krabíc a vydali sa po nábreží Malecónu do starej historickej Havany. Bol to začiatok poznávania krajiny a jej obyvateľov na našom skoro mesačnom poznávaní Kuby.

SkryťVypnúť reklamu

Ostrov „slobody“

Kuba bola kedysi slávna a prosperujúca krajina, s bohatými a krásnymi mestami, ale krutým otrokárstvom. Po španielsko-americkej vojne v roku 1898 získala nezávislosť, ale po vpáde amerických vojsk v roku 1933, sa k moci dostali Američania s diktátorom Batistom. V roku 1959 sa opätovne podarilo získať kubánskemu ľudu nezávislosť a od týchto čias je v čele politického i hospodárskeho života legendárny Fidel Castro. Do roku 1989 bola Kuba súčasťou socialistického spoločenstva a prítomné sovietske vojská, ako súčasť „studenej vojny“. V tomto roku Kubu opustil veľký brat Rusko, ktoré riešilo svoje vlastné vnútorné problémy a pomery síl vo svete sa zmenili. Ostrov „slobody“ zostal odkázaný sám na seba, pretože všetci „priatelia“ síce boli ochotní pomôcť, ale chceli za to zaplatiť. Preto na Kube zostali rozostavané stavby, mosty nad diaľnicou, ktoré nemajú ani príjazd ani výjazd...

SkryťVypnúť reklamu

Nechcem nikoho zaťažovať dejinnými súvislosťami, ale každá epocha zanechala na ostrove svoje stopy. Na Kube sa akoby zastavil čas. Na rôznych miestach, v rôznej dobe. Niekde pred sto rokmi, niekde pred päťdesiatimi a niekde pred desiatimi. Keďže sme sa pohybovali na bicykloch a prevažne po vidieku, niekedy sa mi zdalo, že na Kube je stále revolúcia. Vedľa ciest sú pútače a rôznou formou názornej agitácie sú propagované heslá o „nesmrteľnej“ kubánskej revolúcii o spravodlivom socializme, tak ako sme boli zvyknutí aj my pred revolúciou v roku 1989. Neodmysliteľnou súčasťou každého Kubánca, nielen na plagáte, je mačeta alebo veľký nôž (ale veľakrát oboje).

Kuba nepozná rasizmus

Napriek tomu Kuba bola pre nás bezpečnou krajinou. Nikto nás neobťažoval, neohrozoval, mohli sme sa voľne pohybovať (nemali sme sprievodcu, ani našu cestu neorganizovala žiadna cestovná kancelária). Jednoducho sme sa zbalili, kúpili si letenky a šli sme. Občania Slovenska nemajú pri ceste na Kubu ani vízovú povinnosť, ale Česi áno. Naša skupinka sa skladala z troch Slovákov a troch Čechov. Z Považskej Bystrice som cestoval ja a Pavol Krchňavý. Výborná partia musela byť pripravená na každodennú improvizáciu, lebo na Kube nič nefunguje tak, ako by malo. Naším cieľom bolo spoznať krajinu, zvyklosti, ľudí a symbiózu toho všetkého, pretože vzťah ľudí ku krajine a k pôde vyjadruje vlastne aj to, akí sú. Kuba je krásna krajina, a to nehovorím o Varaderu a jeho skoro bielych pieskových plážach, alebo romantickej Havane, ale mám na mysli vidiek, kde ľudia sú úprimnejší, srdečnejší a pripravení pomôcť bez toho, aby si za to niečo pýtali. Desať miliónov obyvateľov Kuby predstavuje päť rás, ale jednu národnosť a jeden národ. Vedľa seba bez rasových predsudkov žijú Kubánci, černosi, Indiáni (pôvodní obyvatelia), Číňania a bieli z rôznych kútov sveta (aj zo Slovenska). Kuba je snáď jediná krajina na svete, ktorá nepozná slovo „rasizmus“. Slovensko im môže tento stav len závidieť.

Na bicykloch i vlakom

Ale vrátim sa k nášmu putovaniu. V Havane sa nám podarilo dostať na druhý deň do vlaku, ktorým sme sa chceli dostať do tisíc kilometrov vzdialeného Guantanáma. Vlak síce chodí každý deň, ale nikto nevie, či bude mať zaradený poštový vozeň alebo nie. Keďže sme mali bicykle, boli sme závislí práve na tomto vozni. Po krátkom pobyte v Guantanáme nasledovala cesta cez La Faralu. Tá je postrachom pre cyklistov v pohorí Monta ňas de Nipo Sagua Baracoa. Medzi tým kúpanie v Karibiku a starobylé Baracoa. Mimochodom, prvá osada založená kolonizátormí v roku 1511. Potom jedna z najkrajších ciest po pobreží Atlantiku do Moa - mesta poznačeného ťažbou a spracovaním niklovej rudy. A opäť dlhá cesta s nekonečnými stúpaniami cez pohorie Monta ňas de Nipo do Guantanámi (114 km). Cvíľka oddychu a vlakom sme sa presunuli do centrálnej Kuby, do blízkosti Údolia cukrovarov. Z malebnej dedinky Guayos cez Santi Spiritus do Trinidadu, perly Karibskej oblasti na Kube. Trinidad je vyhlásený Unescom za kultúrnu pamiatku. Prekrásne mesto s jedinečnou architektúrou. Po jednodňovom odpočinku nasledovala etapa pravdy cez pohorie Montaňas de Guamuhaya do Santa Clara. Stúpanie cesty, aké na Slovensku nepoznáme, a keď k tomu prirátame aj fakt, že sme si vozili so sebou všetku batožinu, tak to bol slušný výkon. Potom nekonečné roviny, cukrová trstina a pobrežie Atlantiku. Na ďalší deň Varadero a vytúžený dvojdňový odpočinok. Varadero, noblesné letoviská, hotely, dvadsať kilometrov takmer bielych pláží, slnko a americké autá z 50 rokov zreparované tak, ako keby včera boli vyrobené vo fabrike. Potom nás čakala dlhá cesta cez Matanzas popri Mexickom zálive a cez naftové polia do Havany.

Späť do Havany a opäť preč

Pri vstupe do Havany v štvrti Casablanca nás vítala socha Krista v nadľudskej veľkosti. Keďže na Kube je v tomto čase deň rovnako krátky ako u nás, len s tým rozdielom, že tam sa stmieva naraz, do ulíc Havany sme dorazili za úplnej tmy. Večerná Havana, Capitol, Catedrálne námestie a Malecón s množstvom mladých ľudí a zamilovaných párov.

Jeden deň odpočinku a zase do sedla bicykla. Smer západ do pohoria Cordillera de Guaniguanico. Las Terassas, priezračné potoky, jazerá, vodopády a vyčerpávajúce cesty v teplote cez tridsať stupňov. Banja Rubia, ryžové polia, banánové a ananasové plantáže. Ubytovanie sa nám podarilo zabezpečiť v malom sedliackom domčeku, kde bezprostredne pred domom bolo uviazané prasa a pri ňom sa pásli ešte aspoň štyri ďalšie prasiatka a rôzna hydina. Viete, že prasa, keď spí, chrápe rovnako ako človek? Bývanie nič moc, ale pani domáca nám pripravila chutnú večeru (langusty). Mimochodom, väčšinou sme sa stravovali v súkromí, lebo na Kube reštauračné stravovanie nefunguje (jedine v hoteloch pre cudzincov), ale pripravovaná strava bola veľmi chutná a výdatná. Fantastické bolo čerstvé ovocie, ktoré sme konzumovali každý deň. Tabakové údolie, Viňales a príjemný zjazd na diaľnicu k Piňal del Rio a po diaľnici autokarom do Havany. Celkom 1380 km na bicykli a ďalších asi dvetisíc vlakom a stopom.

Vrátime sa niekedy?

Havana, balenie bicyklov, posledná fľaša kubánskeho rumu, posledná cigara Cohiba, posledné tóny kubánskej hudby a dôležité je ísť s dostatočným predstihom na letisko, lebo kubánska precíznosť pri pasovej kontrole je neprekonateľná. Colníkom je jedno, že zmeškáte lietadlo. Viete, že let z Havany do Madridu trvá o hodinu menej ako opačným smerom? Pri prílete domov nás čaká dvanásťstupňový mráz. Myšlienkami sa v nepríjemnom počasí vraciame o niekoľko hodín či dní späť. Vrátime sa ešte? PavolBaranec

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  3. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  4. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma?
  5. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč?
  6. Realitný maklér v Poprade
  7. Je čas na cestovateľské plány, jeseň bude plná spoznávania
  8. Najradšej by ste pri čítaní správ nechali všetko plávať?
  1. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  2. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  4. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  5. Je neskutočná! Pani Milada (80) búra svojou básničkou internety
  6. XTB vyhlasuje Conora McGregora za svojho globálneho ambasádora
  7. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
  8. Na Slovensku máme približne 23% fajčiarov
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 581
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 6 391
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 381
  4. Rozbolí vás žalúdok zo studenej vody? Najväčšie mýty o trávení 3 334
  5. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 253
  6. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 724
  7. Excelentná novinka v Tescu 2 118
  8. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 1 990

Blogy SME

  1. Ivan Mlynár: Čoho sa to vlastne vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu dožadujú.
  2. Jozef Javurek: Skandar
  3. Marian Nanias: Jadrová energia – Hra na schovávačku skončila.
  4. Marek Strapko: Irán vs. Rusko
  5. Post Bellum SK: Vojnou ich trápenie neskončilo. V Topoľčanoch sa rozpútal 24. septembra pogrom na Židov
  6. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Pezinok Grinava
  7. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť druhá- Bosna a Hercegovina, vodopády Kravice (a ďalej do Čiernej Hory, záliv Boka Kotorska)
  8. Anton Kaiser: Cestovanie časom - Zlaté Moravce včera a dnes
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 12 651
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 519
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 335
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 5 931
  5. Filip Kaľavský: Seniori bez obedov s dotáciou 5 870
  6. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 417
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 450
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 241
  1. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  5. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  6. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

MY | TOP správy z regiónov

Prinášame výber TOP správ z regiónov.


23. sep
Július Pénzeš (v čiernej bunde) začne svoju tretiu sezónu na striedačke považkobystrických panterov.

Hokejisti Považskej Bystrice vstúpia v nedeľu domácim zápasom proti Trnave do ďalšej prvoligovej sezóny s jasným cieľom – skončiť do šiesteho miesta a zabezpečiť si s istotou play off.


23. sep

Policajti Pohotovostnej motorizovanej jednotky z Trenčína šoférovať 39-ročného muža pod vplyvom drog.


SITA 23. sep
Ilustračné foto.

Púchovská polícia obvinila 68-ročnému muža z prečinu nebezpečného vyhrážania.


SITA 23. sep

Blogy SME

  1. Ivan Mlynár: Čoho sa to vlastne vyšetrovatelia NAKA okolo Jána Čurillu dožadujú.
  2. Jozef Javurek: Skandar
  3. Marian Nanias: Jadrová energia – Hra na schovávačku skončila.
  4. Marek Strapko: Irán vs. Rusko
  5. Post Bellum SK: Vojnou ich trápenie neskončilo. V Topoľčanoch sa rozpútal 24. septembra pogrom na Židov
  6. Ľuboš Vodička: Kostoly za hradbami: Pezinok Grinava
  7. Ľudmila Magdolenová: S deťmi po Balkáne. Časť druhá- Bosna a Hercegovina, vodopády Kravice (a ďalej do Čiernej Hory, záliv Boka Kotorska)
  8. Anton Kaiser: Cestovanie časom - Zlaté Moravce včera a dnes
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 12 651
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 519
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 335
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 5 931
  5. Filip Kaľavský: Seniori bez obedov s dotáciou 5 870
  6. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 417
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 450
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 241
  1. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  5. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  6. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu