„Je len na deťoch a ich fantázii, čo sa rozhodnú nakresliť,“ tvrdí A. Teicherová Ilava - Keď sa povie na skle maľované, väčšina z nás si predstaví divadelné predstavenie s Michalom Dočolomanským. V ilavskom CVČ už od začiatku školského roka 2002/2003 pracuje krúžok s podobným názvom, avšak tanec a spev tu nahrádza ozajstné kreslenie na skle.
„Krúžok navštevuje pätnásť detí z Ilavy, čo je dosť, pretože ku každému dieťaťu treba individuálny prístup od samého začiatku. Nie je to len pri samotnom maľovaní, ale deti treba naučiť správnej očiste štetcov, používaniu handričiek, ap. Som rada, že sa im tu páči, lebo absenciu majú, iba ak sú choré,“ hovorí zakladateľka krúžku Alena Teicherová.
Stoly plné kusov skla, náčrtov, starých novín a samozrejme štetcov či farieb, za ktorými sedia malí školáci – to je tá pravá tvorivá atmosféra. Maťo Paholek spolu so sestrou Nikolkou, Jankou Krchňavou a Saškou Turzovou sa podujali byť našimi sprievodcami v tomto svete plnom skla, farieb a najmä fantázie.
„Spočiatku sme nevedeli, do čoho ideme, mysleli sme, že budeme iba obťahovať kresby, a tie potom vymaľujeme. Keď nám teta Alenka všetko vysvetlila, zapáčilo sa nám to. Niekedy je to ťažké, ale práve to ma baví. Kreslím, čo sa mi páči a čo sa mi chce,“ povedal najstarší zo štvorice, Maťo.
Každé dieťa robilo niečo iné. Nikolka so Saškou dumali, čo nakreslia, Janka dokončovala obrys tváre a Maťo si dal záležať na kytici kvetov. A ako sa vlastne maľuje na sklo? „Najprv sa musíme rozhodnúť pre obrázok. Keď si netrúfame fixkou, najprv ho namaľujeme na papier a až potom na sklo,“ začína nás do tajov maľovania zaúčať Janka. „A čo ak pokazíš nákres? „Zoberiem tyčinku na čistenie uší a je to,“ so smiechom ju dopĺňa Janka. Samozrejme, že tá musí byť namočená v liehu, ale čerstvá chyba ide odstrániť aj vodou.
Ďalší postup je jasný. Predkreslený obrázok sa vymaľuje temperou, ktorá zaschne o niekoľko minút. Nasleduje maľovanie olejom, ktorý schne aj niekoľko dní. „Aj preto musí byť krúžok „dlhý“, ale to nám nevadí,“ zborovo tvrdia malí umelci. „Stačí, ak si jeden týždeň pripravíme obrázok a na ďalšom dokončíme pozadie. Hotový obraz stačí iba otočiť a možno ho zavesiť.“
Deťom sa v krúžku páči aj z iného dôvodu. „Nemusíme kresliť všetci to isté. Každý si kreslí, čo chce a najmä, čo sa mu páči. Keď si s niečím nevieme rady, poradí nám vedúca,“ dodávajú unisono.
Rozdiel medzi výkresom a maľbou na skle je veľký, pretože, kým výkres vydrží aj pády, u skla to nie je možné. „Ak by sa práca rozbila, bola by som veľmi smutná, no ak by nebola pekná, neprekážalo by mi to,“ dodala Janka.
Paleta tvorivých možností je široká, väčšinou deti kreslia postavy, pokúšajú sa o ikony, ale výnimkou nie sú ani kvety či krajinky. „V lete počas prázdnin by som rada s deťmi navštívila skanzeny, kde by sme nazbierali inšpiráciu. Veď na Slovensku je toľko krásnych krojov. Bola by som rada, keby deti toho videli čo najviac a potom už bude na nich, čo si vyberú,“ dodala A. Teicherová. (jš)
