Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

Peter Holka: „Narodil som sa iba tak, na ceste z Púchova do Žiliny...

„K rekonštrukcii „love story“ zo 17. storočia ma podnietila až víchricou vyvrátená stará lipa na dvore,“ vyznáva sa autor Niektorí ľudia môžu stratiť rozum aj z veľkej túžby, aj z veľkej alebo nešťastnej lásky. Láska aj túžba sú veľmi tajomné, veľmi záhadné, čudesné i zázračné. Nikto nevie, kde vlastne sídlia, odkiaľ sa z ničoho nič objavia, len odrazu človeka načisto opancú. Tuším aj mňa opantali... A bola som veľmi, preveľmi rada, že veľkomožný ma k sebe tak pekne volali, lebo som ich mala plnú hlavu. Aj plné srdce. Aj tie tepny, o ktorých mi čítali, lebo tie vyrastali rovno zo srdca a aj ho v nich opravdu čuť. To srdce v tepnách, čuť ho, ako pekne a silno bije. Vlastne som na nich myslela stále... Odkedy som od nich odišla, odvtedy som na nich myslela a najradšej by som sa za nimi hneď rozbehla. Túžila som iba tak sedieť vedľa nich, držať ich za ruku a počúvať ich sýty mužný hlas, ktorým hovoria tie krásne, srdcumilé reči. No povedali mi, že mám prísť v noci, veru až v noci...

Skryť Vypnúť reklamu

Toto je úryvok z knihy Prekliatie. Autor, úspešný slovenský prozaik Peter Holka, v nej majstrovsky rekonštruuje dávny príbeh mladučkej dievčiny Kataríny Wolfgangovej a jej milenca, bohatého ťažiara Eliáša Probnera z Ľubietovej. Príbeh spred takmer štyristo rokov objavil Peter Holka v archívnom zázname o rokovaní mestského magistrátu ľubietovského v roku 1637. „Love story“ zo 17. storočia spisovateľa zaujala. K napísaniu príbehu ho však podnietila až víchricou vyvrátená stará lipa na dvore jeho chalupy v ľubietovskej osade Podlipa. Vtedy si povedal, že ten príbeh musí napísať. Je totiž presvedčený o tom, že „jeho“ lipa s týmto príbehom súvisí. Podľa neho ju Eliáš Probner zasadil na pamiatku svojej milej Kataríny...

Námety na svoju doterajšiu tvorbu ste čerpali zo súčasnosti. Čo vás podnietilo hrabať sa v starých kronikách a hľadať inšpiráciu v archívoch?

Skryť Vypnúť reklamu

„Naozaj som nikdy nepísal historické knižky a myslím, že ani nebudem. Toto „vybočenie“ mi dalo veľmi veľa práce. Musel som študovať dobové reálie, konzultovať s odborníkmi. Ale pravdupovediac, v ľubietovských archívoch som sa nehrabal. Čerpal som najmä z knižky ľubietovského farára Jána Handzu, ktorý v roku 1941 vydal Dejiny evanjelického zboru augsburského vyznania v Ľubietovej. V tejto knihe nie sú len cirkevné dejiny, ale aj všeobecné pasáže zo života tohto kedysi slávneho baníckeho mesta. V stati o miestnom súdnictve Handzo píše o popravách, ktoré v Ľubietovej, keďže si nedržala svojho kata, urobil vždy kat „požičaný“ z Bystrice, Kremnice, či Štiavnice. No a v tejto stati som našiel kratučkú, asi trojriadkovú zmienku o štrnásťročnej Kataríne Wolfgangovej. V apríli roku 1637 ju sťal kat za to, že skántrila novorodeniatko. Zároveň sťal aj jej matku Žofiu, ktorá jej pritom pomohla. „Autor“ dieťaťa, Eliáš Probner, dostal pokutu 120 zlatých. Bola to v tom čase nesmierne veľká suma.“

Skryť Vypnúť reklamu

Takže ju, mladučkú, sťali, jej matku tiež a on, starý, sa vykúpil zlatými a žil si pokojne ďalej... Myslíte, že to bolo spravodlivé?

„To je pravda, že ich sťali a že on bol sviniar, ako sa vyjadrila pani Vilma Jamnická, krstná mama mojej knihy Prekliatie. Povedala – to bol ale sviniar, ako ju zvádzal, ako sa jej nahý ukazoval... Možno je ten príbeh pre niekoho naozaj krutý, veď popraviť niekoho v štrnástich rokoch je strašné. Dnes by sa nič také nemohlo stať, hoci dosť často v médiách čítame o matkách, ktoré skántrili svoje deti. Dnes taká matka dostane šesť rokov basy a keď má šikovného obhajcu o tri roky už behá po slobode... V tom čase ľudský život nemal takmer nijakú cenu. Kto na to mal, mohol sa z hriechu, z trestného činu, vykúpiť. Taká bola vtedy justícia. Dalo sa vykúpiť. Volalo sa to homágium. Eliáš Probner, napokon, nebol vrahom. Bol otcom dieťaťa. Vrahom bola Katarína a jej matka. Zadusili to dieťa vankúšom. No neviem. Bol to spravodlivý trest? Poprava sťatím bola ešte celkom milosrdná. Najkrutejšie bolo obesenie na hák. Zaživa! Keď niekoho sťal kat, bola to krásna, čistá smrť!“

Spomenuli ste, že toto vaše „vybočenie“ do histórie vám dalo zabrať...

„No áno, napríklad v scéne, v ktorej som prvýkrát zviedol Eliáša Probnera a Katarínu do postele, som v rukopise napísal, ako jej vyzliekal nohavičky. Taká hlúposť! Ako som sa dozvedel, našťastie som konzultoval s vynikajúcou odborníčkou na históriu odie­vania pani Magdalénou Zubercovou, nohavičky sa začali nosiť až v devätnástom storočí! Muži to mali voľakedy jednoduché, však? Vyhrnuli ženám košele a bolo... Mal som tiež skvelého odborníka na baníctvo, Jozefa Vozára z Podunajských Biskupíc.“

Celým príbehom sa vinie lipa. Prečo práve lipa?

„Lipa je tu preto, lebo v Ľubietovej je osada Podlipa, kde máme chalupu. V tejto osade žilo pár baníkov, pomocníkov v baniach. Rovno nad Podlipou je veľa štôlní. Dá sa tam aj vopchať a poloziť si v nich. Pravda, je to riskantné, občas tam niekoho aj prisype.

V roku 2000 vyvrátila víchrica lipu, ktorá rástla v našom dvore, aj lipu v susedovej záhrade. Stalo sa to v predvečer sv. Cyrila a Metoda, vetrisko prišiel nečakane a narobil takúto škodu. Tá lipa bola dosť stará, hádam aj štyristo rokov, ako píšem v knihe. A možno ju naozaj vysadil Eliáš Probner... Musel ju vysadiť! Aby sa dostal z chorôb, lebo po poprave Kataríny naňho doľahli všetky možné nemoci a on sa z nich nevedel vystrábiť. Jedna veštica mu poradila, aby vysadil stromy, ktoré má rád a ktoré mala rada najmä jeho Katarína. Tak sa aj udialo. Vysadil lipy. No a tie po takmer štyristo rokoch na Podlipe vyvrátilo. Boli prekliate!“

Prekliatie je vaša trinásta kniha. Má trinásť kapitol, vyšperkovaných tajomnou mágiou, poverami, kliatbami i čarami... Ste poverčivý?

„Viete čo? Stále si hovorím, že poverčivý nie som, ale pre istotu... Poklepem po dreve. Trinásť kapitol som neplánoval, pôvodne ich bolo dvanásť. Trinásta vznikla na základe reakcií ľudí, ktorým som dal čítať rukopis. Uvedomil som si, že ešte jednu kapitolu zo súčasnosti do knihy musím vložiť. Je to tá v poradí ôsma. Nie, nie som poverčivý, ale keď som sa dostal k tejto trinástej knihe a napočítal v nej trinásť kapitol, zdalo sa mi tých trinástok priveľa. Rozprával som sa o tom sa pani Vilmou Jamnickou, veď ona je známa slovenská astrologička, a ona mi povedala, že trinástka v tomto zmysle nie je nešťastím. Znamená smrť, ale smrť v tom význame, že sa niečo skončí a niečo nové začína. Ale ako vravím, nie som poverčivý, aj keď... V poslednom čase sa obklopujem vecami, ktoré by mi mohli pri práci pomáhať. Keď som napríklad písal predchádzajúcu knižku Výhľad zo zvonice, ktorej dej sa odohráva pri mori, celý počítač som mal obložený morskými mušľami... No a keď som písal Prekliatie, musel som mať pri sebe niečo z medi. V jeden pekný deň som si na banskobystrickom námestí kúpil veľmi pôvabný prívesok upletený z medeného drôtu. Zavesil som si ho na krk a chráňboh, keď som si ho zabudol trebárs v Ľubietovej! Týždeň som v Bratislave nič nenapísal. Takže... naozaj nie som poverčivý.“

Roky žijete v Bratislave, ste vlastne už Bratislavčan. Narodili ste sa však v Považskej Bystrici...

„No áno, v Považskej Bystrici, ale „iba tak na ceste“. Prihlásil som sa na svet, práve keď mama cestovala z Púchova na nákupy do Žiliny. Stihla vystúpiť v Považskej Bystrici a tam ma stihla aj porodiť...“

Je to pravda? Nevymýšľate si?

„Muselo to tak byť, aj keby som si to hneď iba vymyslel... V Púchove, kde sme v tom čase bývali, nebola pôrodnica. Tak je to. Trochu som si svoje narodenie ozvláštnil, aby nebolo také banálne.“

A na Podlipu do Ľubietovej ste sa ako dostali?

„Tam ma dotiahla manželka. Môj svokor v Ľubietovej vyrastal, jeho otec tam bol od roku 1932 kantorom, učil v škole, hral v kostole na organe. Môj svokor mal k Ľubietovej citový vzťah, a tak si kúpil chalupu v osade Podlipa. Už skoro desať rokov na tú chalupu chodíme.“

Susedov tam máte dobrých?

„To áno! Keď sa tam zberáme, deň vopred zavoláme susedovi a on nám v chalupe zakúri. A vlani v lete ma naučil, ako si mám zaviazať šnúrku na montérkach. Ono, neviem, či to viete, ale je to celá veda uviazať šnúrku tak, aby montérky nepadali. Ja som si to furt na mašličku uväzoval a furt som bol, prepytujem s holým zad­kom. Moja žena, keď nás videla, ako tam stojíme a naťahujeme si jeden druhému tie šnúrky, sa išla popučiť od smiechu.“

Ako sa ide ku vám na Podlipu?

„Okolo ľubietovského družstva doľava alebo okolo katolíckeho kostola peši dohora tou strminou a potom doprava po poľnej ceste. Za pätnásť minút som dolu v krčme. Naspäť, po tej istej ceste, mi to trvá asi hodinu. Vždy keď sa ide naspäť, je to akosi dlhšie...“

Anna Gudzová

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  2. Zázračná škola so zelenou strechou
  3. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  7. Crème de la crème po slovensky
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  2. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  3. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  4. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  5. Zázračná škola so zelenou strechou
  6. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  7. Crème de la crème po slovensky
  8. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  9. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  10. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 566
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 13 215
  3. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 699
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 10 556
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 633
  6. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 291
  7. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 6 121
  8. Po Slovensku na motorke 5 922
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 254
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 4 369
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Ako si vybrať turistickú obuv? Poradí vám Lukáš Majerčák, expert z Intersportu.

Radí expert Lukáš Majerčák zo spoločnosti Intersport.


37m

Životná púť voňavej hviezdy, kávy Emília, začala v roku 1935 v talianskom prístavnom meste Terst, keď kávičkárski gurmáni v laboratóriách namiešali kávovú zmes z vyše 6 rôznych káv druhu Arabica.


16. jún

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún

V poradí ôsmou tohtoročnou obeťou dopravných nehôd na cestách Trenčianskeho kraja je 35-ročný motocyklista z okresu Prievidza, ktorý neprežil stredajšiu podvečernú zrážku s traktorom.


SITA 17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


16 h

Ľudia nemajú šancu na voľný prístup k vodnej ploche.


24 h

Medvede sa v minulosti v našom regióne nevyskytovali.


16. jún

Zásahový tím evidoval o výskyte medvedice v dedine vyše 70 hlásení a sťažností.


19 h

Už ste čítali?