iekoľko hodín pred koncertom dávali tušiť, že Žilina privíta ďalšiu heavy metalovú legendu. Po Iron Maiden privítalo krajské mesto vikingov zo severu – Stratovarius. Fanúšikovia z ďalekého i blízkeho okolia sa pomaly chystali na sľubovanú lahôdku, pričom im čakanie spríjemňovalo naháňanie jedného z nich políciou po streche haly a pitie piva, pretože nič iné nablízku nebolo možné. Mnohopočetná skupina obdivovateľov z Ilavy, Dubnice i Považskej Bystrice si prišla vychutnať koncert trojice, ktorý bol jediným pre Slovensko, susedné Česko i Poľsko.
„Tešíme sa, necháme sa prekvapiť zvukom i výkonmi,“ tvrdili hokejisti Pivrnca Púchov. Na predchádzajúci koncert v Budapešti neprišli ani dve tisícky priaznivcov metalu, a tak očakávali s malou dušou pribúdajúcich poslucháčov i organizátori v Žiline. Napokon sa ich nazbieralo podľa nášho odhadu takmer päť tisíciek, aj keď sme počuli z rôznych údajov rôzne čísla. Organizácia zahaprovala už počas vpúšťania. Na druhej strane sa však dnu nedostali včas napríklad pivári, ktorí si nechceli odpustiť „potrebné“ kvapky moku a vystali radšej dlhý rad.
Predkrmom sľubovaného tučného sústa bol zákusoček Thunderstone zo Švédska. Svižné tempo rozohrialo divákov na potrebný bod varu, a ako sa neskôr, bohužiaľ, ukázalo, mali asi najlepší zvuk. „Pivo máte dobré, páči sa nám i atmosféra na koncerte. Diváci sú dobrí a prekvapilo nás, že hoci sme vydali iba jednu dosku, máme fanúšikov aj na Slovensku,“ skonštatovali Švédi potom, čo sme im veľmi prekvapeným dali podpísať obal CD, s ktorým blúdil a márne lúdil podpisy jeden fanúšik.
Po krátkej prestávke nasledovali Symphony X, ktorých uviedol exHelloween Roland Grapow. Pôsobili ospalo a veľmi vlažne. Dav sa nechal ukolísať a počiatočné nadšenie bolo preč. Odchod z pódia by sa dal nazvať útekom, pretože aktéri druhej časti koncertu sa na rozdiel od svojich predchodcov nezmohli ani na podpisy pre fanúšikov. Pauzu pred samotným vyvrcholením sme si vyplnili sondovania ohlasov medzi divákmi. Natrafili sme napríklad na Jána Zlochu, hokejového reprezentanta Slovenska, ktorý je fandom Stratovariusu. „Mám od nich niekoľko CD, predskokanov, ktorí vystúpili, nepoznám. Ich hudba je skvela, veď aj preto som prišiel na ich koncert.“
Väčšina ľudí si sťažovala na zvuk, ktorý sa snažili dať zvukári do poriadku, ale nepodarilo sa im to. Hlas Timo Kotipelta bol však pri pridaní „peciek“ veľmi skreslený. Fíni sú praví profesionáli, a tak určite odviedli to, čo sa od nich očakávalo. Očakávané gitarové grify či mohutné bicie... To sa nedá rozhodne povedať o zvukároch. Gitary pohlcovali spev i ostatné nástroje, dvakrát vypadol spevák úplne. Spôsobilo to, že občas pôsobila pätica neohrabane až ťarbavo. Koncert však potešil drvivú väčšinu priaznivcov, a tak sa dá, hoci s rozpakmi, povedať: Bravó Suomi!
